Školský vzdelávací program

• • • • Základné údaje

         

        ŠKOLA
        Názov školy		Základná škola
        Adresa		Janigova 2, 040 23 Košice
        IČO		35542632
        DIČ		2021635660
        Kontakt	telefónne číslo	055/6434277, 0901700378
        	e-mail	zsjanigova@centrum.sk
        Riaditeľ školy		Mgr. Peter Obšatník

         

        ZRIAĎOVATEĽ
        Názov	Mesto Košice
        Adresa	Magistrát mesta Košice, Tr. SNP 48A, 040 11 Košice
        Primátor mesta	Ing. Jaroslav Polaček
        Kontakt	055/6419111

         

         

        Poslanie školy

         

        ,,Pomôcť deťom vyrásť na dobrých, múdrych, sebavedomých, a preto šťastných ľudí.“

         

        Vízia školy

         

        ,,Škola ako moderná, humánna a tvorivá inštitúcia, kde každý môže byť úspešný na ceste za poznaním. Škola je miestom, ktoré pripravuje žiakov na úspešný život a prácu v 21. storočí, miestom, kde žiaci žijú svoj život, rozvíjajú svoje schopnosti a efektívne využívajú svoj voľný čas. Edukačný proces je postavený na princípoch zážitkového a aktívneho učenia sa. Primárnym cieľom je v procese edukácie rozvíjať osobnosť žiaka, jeho potenciality a silné stránky.“

         

        Princípy školy

         

        ,,Spokojný učiteľ = spokojný žiak = spokojný rodič“

        - rodinné prostredie a priateľská atmosféra – škola s pevnými väzbami, na ktorej to žije vďaka bohatým aktivitám, akciám a pozitívnej klíme, pri ktorých je kľúčové vnímať žiaka s ohľadom na jeho silné a slabé stránky,

        - otvorená komunikácia – komunikácia bez formálnych bariér ako zjednocujúci prvok efektívnej komunikácie, napomáha k učeniu sa žiakov a formuje pocit dôvery vo vzťahu škola – žiak – rodič,

        - učenie pre život – zážitkovými metódami a aktívnym učením sa budovať u žiakov vedomosti využiteľné v reálnom živote, usmerňovať ich a ukazovať im cestu, aby si sami mohli vybrať, kam budú smerovať,

        - individuálny prístup ku všetkým žiakom – s dôrazom na inkluzívne hodnoty ako empatia, radosť a rešpektovanie rozmanitosti, uplatňovanie princípu pozitívnej orientácie na dieťa – tzv. disponovaný model dieťaťa (s jeho prednosťami, kvalitami, schopnosťami a možnosťami)

        - efektívne využívanie voľného času – podpora pohybových aktivít a rozvoj talentu u žiakov, bohatá ponuka útvarov a mimoškolských aktivít,

        - podnetné a bezpečné prostredie – moderné a komfortné vybavenie školy, umožňujúce rast a rozvoj danosti žiaka, ako aj rozširovanie jeho obzorov,

        - nulová tolerancia sociálno-patogénnych javov a šikany – vytvoriť pozitívne prostredie, bez zbytočného kriku, viesť otvorenú a efektívnu komunikáciu

        Z tohto pohľadu vyplývajú pre manažment školy základné úlohy:

        1. Zvyšovanie kvality pedagogického a výchovného procesu a kvality výstupu.

        2. Zlepšovanie postavenia školy v trhovom školskom prostredí.

        3. Nájsť v žiakoch to najlepšie a ukázať im to.

         

        1. Konkrétne ciele výchovy a vzdelávania

         

        Základné vzdelávanie poskytuje ucelené a komplexné základy všeobecného vzdelania, ktoré dáva všetkým žiakom predpoklady na porozumenie životu, osvojenie nástrojov učenia sa a základnej orientácie vo svete. Poskytuje základy kultúrnej gramotnosti a podporuje motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu a celoživotnému učeniu sa.

        Cieľom základného vzdelávania je, aby každý žiak:

        1. získal rozvinutú všestrannú a funkčnú gramotnosť v súlade s požiadavkami spoločnosti, vedel ju uplatniť v každodennom osobnom a spoločenskom živote a pri napĺňaní svojich osobných, vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb,

        2. mal vybudovaný základný hodnotovo-kultúrny rámec svojej osobnosti, ktorý ho orientuje a sprevádza pri plánovaní a dosahovaní individuálnych životných cieľov, ako aj pri participácii na širších spoločenských, kultúrnych a globálnych aktivitách,

        3. získal reálne vedomie o vlastnom osobnostnom potenciáli pre svoj ďalší vzdelávací rast a celostný rozvoj.

        Hlavné ciele sa dosahujú prostredníctvom:

        a) vytvárania a upevňovania kultúry a étosu školy,

        b) vyučovania zameraného na nadobúdanie doménových a prierezových gramotností,

        c) spolupráce s externým prostredím a neformálnym vzdelávaním.

         

        Doménové a prierezové gramotnosti

        Doménové gramotnosti predstavujú súbor vedomostí, zručností, postojov a stratégií viazaných na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo predmet. Umožňujú žiakovi porozumieť špecifikám danej domény, používať jej jazyk, nástroje a postupy a aplikovať ich pri riešení typických úloh a problémov v rámci danej oblasti.

        Patria sem:

        – jazyková a komunikačná gramotnosť,

        – matematická gramotnosť

        – informatická gramotnosť,

        – prírodovedná gramotnosť,

        – spoločensko-vedná gramotnosť,

         – technická a profesijná gramotnosť,

        – zdravotná a pohybová gramotnosť,

        – umelecká gramotnosť.

         

        Prierezové gramotnosti sú prenosné schopnosti a spôsobilosti, ktoré presahujú jednotlivé vzdelávacie oblasti a uplatňujú sa vo viacerých kontextoch učenia aj života. Podporujú porozumenie, kritické myslenie, komunikáciu, rozhodovanie a adaptáciu v meniacich sa situáciách a prepájajú učenie naprieč predmetmi a skúsenosťami.

        Patria sem:

        – čitateľská a vizuálna gramotnosť,

        – občianska gramotnosť,

        – digitálna a AI gramotnosť,

         – finančná gramotnosť,

        – environmentálna gramotnosť,

        – sociálna a emocionálna gramotnosť.

        Nadpredmetové koncepty sú spôsobilosti, ktoré sa dajú rozvíjať vo viacerých kontextoch učenia univerzálnejšie ako prierezové gramotnosti. Nielen vo formálnom, ale aj v neformálnom vzdelávaní. Predstavujú formujúce princípy, ktoré sa týkajú celej kultúry školy. Patria sem: – metakognícia, – charakter.

         

        Strategické ciele rozvoja školy

         

        - Zvyšovať kvalitu života školy, zlepšovať jej celkovú klímu.

        - Vytvoriť pre učiteľov a žiakov vyhovujúce prostredie a dobré podmienky pre tvorivú prácu.

        - Poskytovať kvalitný edukačný servis s využitím inovačných metód, stratégií aktívneho učenia sa žiakov smerujúci k rozvíjaniu ich kľúčových kompetencií s orientáciou na novú kurikulárnu reformu v školstve.

        - Nastaviť ,,správny stupeň atraktivity“ školy pre žiakov, učiteľov, rodičov a širšiu verejnosť.

         

        Rozvojové ciele

         

        I. Oblasť riadenia:

        - vytvoriť gremiálnu radu na škole, ako orgán prejednávajúci dôležité koncepčné a rozvojové otázky pre zaistenie chodu školy.

        - vytvárať príjemné, podporujúce a bezpečné prostredie, ktoré podnecuje vlastnú aktivitu, vzdelávanie sa a tvorivosť pedagógov,

        - rešpektovať názorovú rôznorodosť, orientovať sa na kooperatívne riešenie problémov,

        - zvyšovať ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci,

        - oceňovať pokrok a tvorivosť pedagógov,

        - pozitívne vplývať na správanie a konanie všetkých zamestnancov školy smerom k rozvoju a efektívnemu využívaniu ich potenciálu, k ich zodpovednej a kvalitnej práci s prihliadnutím na osobné ciele a rovnako v súlade s cieľmi a so záujmami celej školy,

        - optimalizovať počet tried.

        - optimalizovať využitie disponibilných hodín v školskom vzdelávacom programe za účelom zníženia počtu delených hodín.

         

        II. Oblasť edukácie:

        - formovať podporujúce a motivujúce školské prostredie pre učenie sa žiakov,

        - profilovať školu s posilnením výučby prírodovedných predmetov v alternatíve k druhému cudziemu jazyku

        - plánovať výchovno-vzdelávací proces v kontexte aktívneho učenia sa, vychádzajúceho z novej kurikulárnej reformy,

        - podporovať prepojenie medzipredmetových vzťahov, nadväznosť vzdelávacích cieľov na praktický a reálny život,

        - uplatňovať prínosy inovačných a aktivizujúcich metód, podporujúcich progresívne zmeny vo vyučovacom procese, ktorý je orientovaný na žiaka,

        - zdokonaľovať úroveň výučby na škole tak, aby záujem o školu rástol implementovaním zážitkových metód vyučovania (diskusia, hranie rolí, modelovanie, pohybová, hudobná/výtvarná činnosť, objavovanie a bádateľské aktivity a pod. ),

        - používať sebahodnotenie ako nástroj vnútornej motivácie a vlastného progresu,

         

        Inklúzia:

        - inkluzívny tím posilniť o školského psychológa (na plný úväzok).

        - viesť žiakov prostredníctvom vzdelania k plnému rozvoju osobnosti každého dieťaťa,

        - uplatňovať personalizovaný a individuálny prístup ku každému žiakovi – formovať vzťah učiteľ-žiak založený na vzájomnej úcte, rešpektovaní a spolupráci, založený na princípe pozitívnej orientácie na dieťa,

        - zabezpečiť všestranný rozvoj žiakov s ústrednou myšlienkou: ,,Aby každý žiak zažil úspech!“,

        - viesť k zmene pohľadu nazerania na žiaka od deficitného modelu dieťaťa (s chybami, nedostatkami, postihnutím) k disponovanému modelu (s jeho prednosťami, kvalitami, schopnosťami, možnosťami).

         

        III. Oblasť mimovyučovacích, záujmových, mimoškolských aktivít:

        - aktívne využívať voľný čas ako protiváhu ku komfortnému životnému štýlu prostredníctvom záujmových útvarov a krúžkov,

        - podporovať šport, športových aktivít školy, športových krúžkov,

        - zosúladiť a systematizovať viacero súčasných aktivít školy, aby tvorili zásadné piliere školy,

        - jednoznačne stanoviť ciele, s akými sa jednotlivé aktivity na škole uskutočňujú, aby sa zamedzilo kvantite aktivít na úkor ich kvality,

        - naďalej organizovať lyžiarsky výcvik žiakov 1. a 2. stupňa, plavecký výcvik, školy v prírode, tematické náučno-poznávacie exkurzie a výlety za spoznávaním krás regiónu a našej vlasti,

        - činnosť v ŠKD cielene smerovať k vyváženiu hry, zábavy, zážitkov, výchovy a vzdelávania.

         

        IV. Oblasť partnerov školy a prezentácie školy:

        - propagovať podujatia školy prostredníctvom webovej stránky školy a sociálnych sietí,

        - spolupracovať s organizáciami podieľajúcimi sa na výchove žiakov (zriaďovateľ, polícia, kultúrne inštitúcie, CVČ, CPPPaP, univerzitami pedagogického zamerania, ...).

        - podporovať formálne aj neformálne stretnutia iniciované rodičmi,

        - byť otvorený participácii školy na aktivitách mesta  a MČ KVP,

        - vytvárať pozitívny imidž školy vo vzťahu k verejnosti.

         

        V. Personálna oblasť:

        - zabezpečiť dobré pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov,

        - vytvárať priaznivé podmienky pre pedagógov, aby každý mal možnosť prispieť svojimi schopnosťami pri realizácii jednotlivých aktivít,

        - rozvíjať dobré medziľudské vzťahy na báze otvorenej komunikácie s jasne definovanými kompetenciami a vymedzenými úlohami na partnerskom, ľudskom a demokratickom prístupe,

        - posilniť kompetencie predmetových komisií a metodických združení.

         

        Profil absolventa

         

        Žiak má byť po absolvovaní 9. ročníka spôsobilý:

        ‐ vyjadrovať a interpretovať pojmy a vzťahy medzi nimi, myšlienky, pocity a potreby, fakty a názory ústnou a písomnou formou v rôznorodých situáciách a príležitostiach;

        ‐ komunikovať v aspoň jednom cudzom jazyku na požadovanej úrovni;

        ‐ používať a hodnotiť texty rôznej povahy za účelom ich využitia pri ďalšom učení sa a vo vyhodnocovaní informácií v rôznych životných situáciách,

        ‐ rozvíjať a používať matematické a logické myslenie, princípy a postupy na riešenie rôznych problémov v každodennom živote a v ďalšom štúdiu a na argumentáciu svojich myšlienok,

        ‐ zodpovedne a bezpečne využívať digitálne technológie a médiá na vzdelávanie, komunikáciu a vnímať ich prínos k inováciám, uvedomovať si príležitosti aj riziká, ktoré predstavujú,

        ‐ vysvetliť prírodné javy, spoločenské a historické udalosti pomocou základných vedomostí, metód vedeckého bádania a odvodiť závery podložené dôkazmi,

        ‐ používať technické nástroje a prístroje na realizáciu návrhov a inovácií, overenie hypotéz a na prijatie rozhodnutia alebo záveru s využitím technológií,

        ‐ zúčastňovať sa na občianskom a sociálnom živote na základe poznania aktuálneho diania, historických súvislostí, spoločenských, kultúrnych a náboženských špecifík,

        ‐ aktívne pristupovať k riešeniu problémov a prijímať rozhodnutia na základe poznatkov, zručností a hodnôt z oblastí prírodných, spoločenských, humanitných vied a umenia,

        ‐ vnímať a využívať rôzne druhy umenia ako spôsob vyjadrenia a chápať miestne, regionálne, národné, európske a globálne prejavy kultúry,

        ‐ konať vedome v súlade s poznatkami o zdravom životnom štýle a jeho dopade na fyzické a duševné zdravie,

        ‐ robiť informované rozhodnutia o ďalšom vzdelávaní a životnej budúcnosti vrátane profesijného smerovania, poznať a prijímať svoj potenciál aj limity,

        ‐ spolupracovať s ostatnými ľuďmi, byť solidárny a preferovať konsenzuálne riešenia v konfliktných situáciách,

        ‐ využívať kreatívny proces, analýzu, vyhodnocovanie a overovanie informácií pri učení sa, identifikovať a skúmať komplexné problémy,

        ‐ používať kritické myslenie založené na poznatkoch a etických hodnotách,

        ‐ konať v súlade s hodnotami smerujúcimi k ochrane životného prostredia a udržateľného života,

        ‐ konať na základe poznania spoločenských a právnych noriem, ľudských práv, toleranciou rozmanitosti a v súlade s demokratickou kultúrou spoločnosti.

         

         

        2. Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka

         

        Základné vzdelávanie je kľúčovým prvkom vzdelávacieho systému. Buduje sa na ňom základ osobnej, sociálnej, hodnotovo-kultúrnej a profesijnej spôsobilosti každého človeka v súlade s potrebami súčasnej spoločnosti, jej perspektívami, so zohľadnením regionálnych aj globálnych spoločenských požiadaviek a  potrieb. Zároveň formuje a rozvíja charakter žiaka v súlade s etickými hodnotami, podporuje utváranie jeho pozitívnych osobných identít. Základné vzdelávanie poskytuje žiakom šance nájsť a rozvinúť svoj potenciál, chápať vlastné prežívanie a regulovať svoje emócie, reflektovať svoje silné a slabé stránky pri plánovaní ďalšieho smerovania v živote, pochopiť a začať pracovať na svojich perspektívach v osobnom, občianskom i profesijnom živote.

        Základné vzdelávanie má deväť ročníkov. Vnútorná štruktúra kurikula základného vzdelávania reflektuje potrebnú rôznorodosť vzdelávacích ciest žiakov a je usporiadaná do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov. Prvý cyklus tvorí 1. až 3. ročník, druhý cyklus tvorí 4. až 5. ročník a tretí cyklus tvorí 6. až 9. ročník. Vzdelávacie štandardy jednotlivých cyklov stanovujú obsah vzdelávania a očakávané učebné výstupy na ich konci. Prvý a druhý cyklus spolu predstavuje prvý stupeň základnej školy a tretí cyklus predstavuje druhý stupeň. Dĺžka trvania prvého stupňa základného vzdelávania podľa tohto vzdelávacieho programu je päť (5) rokov. Dĺžka trvania druhého stupňa základného vzdelávania podľa tohto vzdelávacieho programu je štyri (4) roky.

         

        Prvý cyklus (1. – 3. ročník ZŠ): Uvádzanie do gramotnosti

        Úlohou prvého cyklu je, aby žiak získal vzťah k učeniu sa, vytvoril si pracovné návyky a pracovný režim, aktívne sa zapájal do práce, využíval kreativitu pre zlepšovanie svojich myšlienok.

        Žiakom vytvára učiteľ bezpečné prostredie a podporu: „Ty mi pomôžeš.“

        Vyučovanie ťažiskovo zabezpečuje učiteľ s aprobáciou na primárne vzdelávanie.

         

        Druhý cyklus (4. – 5. ročník ZŠ): Zvládnutie základov gramotnosti

        Úlohou druhého cyklu je, aby žiak dokázal bezpečne a jasne komunikovať svoje pocity, potreby a hranice, vyjadroval pre nepochopenie u seba aj u iných a reflektoval svoje konanie a postoje. Zámerom súčasne je, aby žiak rozlišoval medzi faktami, domnienkami a hodnoteniami a aby nadobudol väčšiu samostatnosť v učení a prevzal časť zodpovednosti za svoje učenie, uvedomil si, čo je oblasťou jeho záujmu a čomu by sa chcel hlbšie venovať.

        Žiak si vytvára vzťahy s rovesníkmi a učí sa spoločne s nimi riešiť úlohy a výzvy: „Ja to dokážem, som schopný vstúpiť do spolupráce.“

        Vyučovanie zabezpečujú spoločne a vyvážene učitelia s aprobáciou na primárne vzdelávanie a učitelia so špecializáciou na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo vyučovací predmet.

         

        Tretí cyklus (6. – 9. ročník ZŠ): Rozvinutá gramotnosť

        Úlohou tretieho cyklu je, aby žiak okrem rozvinutia všetkých gramotností dostal priestor aj na hlbší rozvoj v oblastiach svojho záujmu a vytvoril si tak predstavu o svojej profesijnej budúcnosti. V tomto kontexte cieľom je, aby vyjadroval záujem a bol motivovaný k samostatnej práci, pýtal si spätnú väzbu a pravidelne využíval kreatívny proces, analýzu, vyhodnocovanie a overovanie informácií pri učení sa.

        Tretí cyklus charakterizuje nadobúdanie celospoločenskej a environmentálnej zodpovednosti: „My to dokážeme.“

        Vyučovanie zabezpečujú ťažiskovo učitelia so špecializáciou na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo vyučovací predmet.

         

        V nereformných ročníkoch je vzdelávanie stále rozdelené do 2 stupňov:

        – 1. stupeň (1.-4. ročník) – primárne vzdelávanie

        – 2. stupeň (5.-9. ročník) – nižšie sekundárne vzdelávanie

         

        Od 1.9.2024 je už vzdelávanie (postupne od 1. ročníka) usporiadané do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov.

         

        3. Stupne vzdelania

         

        Základné vzdelanie sa člení na primárne vzdelanie a nižšie stredné vzdelanie.

        Primárne vzdelanie (ISCED 1) a úroveň 1 Slovenského kvalifikačného rámca / Európskeho kvalifikačného rámca (SKKR/EKR: 1) získava:

        – žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka 2. cyklu základného vzdelávania;

        – žiak s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý absolvoval posledný ročník základnej školy a nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu;

        – žiak so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia absolvovaním posledného ročníka základnej školy.

        Nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2) a úroveň 2 Slovenského kvalifikačného rámca / Európskeho kvalifikačného rámca (SKKR/EKR: 2) získava:

        – žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka 3. cyklu základného vzdelávania;

        – žiak s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý absolvoval posledný ročník základnej školy a splnil požiadavky minimálneho učebného výstupu.

        Podmienkou úspešného absolvovania vzdelávacieho programu na účely získania príslušného stupňa vzdelania sa považuje splnenie požiadaviek minimálneho učebného výstupu. Minimálny učebný výstup definuje kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností a postojov, ktorá predstavuje dolnú hranicu pri hodnotení umožňujúcu získať stupeň vzdelania a uchádzať sa o pokračovanie vo vzdelávaní v strednej škole.

         

         

        4. Forma výchovy a vzdelávania

         

        Výchova a vzdelávanie sa v základných školách organizuje dennou formou štúdia.

        Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

        a) v celom rozsahu vzdelávania pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku individuálnym vzdelávaním, preto, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole alebo preto, že boli vzatí do väzby alebo sú vo výkone trestu odňatia slobody;

        b) v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu, vrátane žiakov so všeobecným intelektovým nadaním;

        c) v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku podľa individuálneho učebného plánu;

        d) v rozsahu podľa rozhodnutia ministra školstva v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetkých žiakov;

        e) v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri (3) mesiace:

        - zo závažných organizačných dôvodov,

        - z technických dôvodov (napr. havária v budove školy, rekonštrukcia budovy školy),

        - z hygienicko-epidemiologických dôvodov, na základe nariadeného opatrenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva alebo

        - z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.

        Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu učiteľa alebo odborného zamestnanca so žiakom, komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

         

         

        Organizácia vzdelávacieho procesu

         

        Organizácia vyučovania :

        Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je:

        25 žiakov v triede prvého až štvrtého ročníka,

        29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

         

        Vyučovanie sa spravidla začína o 8.00 hod.

        Počet vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch a predmetoch ustanovujú učebné plány školského vzdelávacieho programu.

        Proces výchovy a vzdelávania v škole sa uskutočňuje podľa rozvrhu hodín. Rozvrh hodín je zverejnený v každej triede. Vyučovacia hodina trvá 45 minút. V rámci integrovaného a projektového vyučovania je možné vytvárať bloky.

         

        od 8.00 do 8.45 1. hodina

        od 8.45 do 8.50 prestávka

        od 8.50 do 9.35 2. hodina

        od 9.35 do 9.55 veľká prestávka

        od 9.55 do 10.40 3. hodina

        od 10.40 do 10.45 prestávka

        od 10.45 do 11.30 4. hodina

        od 11.30 do 11.40 prestávka

        od 11.40 do 12.25 5. hodina

        od 12.25 do 12.35 prestávka

        od 12.35 do 13.20 6. hodina

        od 13.20 do 13.50 obedňajšia prestávka

        od 13.50 do 14.30 7. hodina

         

        Obedňajšia prestávka pre žiakov 1. a 2. ročníka začína najneskôr po 5. vyučovacej hodine a pre žiakov 3. – 9. ročníka najneskôr po 6. vyučovacej hodine. Škola organizuje s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik, školu v prírode spojenú s plaveckým výcvikom, školské výlety, exkurzie, poznávacie zájazdy, ktoré podľa návrhov triednych učiteľov zaraďuje riaditeľ do plánu práce školy. Pre žiakov, ktorí sa na uvedených aktivitách nezúčastnia, sa zabezpečí náhradné vyučovanie. Exkurzie vychádzajú z požiadaviek učebných osnov školského vzdelávacieho programu. Ak ide o akcie konané mimo sídla školy, z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov pripadá na jedného pedagogického zamestnanca maximálne 25 žiakov a pri akciách do zahraničia najviac 15 žiakov.

         

        Našou hlavnou úlohou je zabezpečiť žiakom získanie určitého množstva všeobecných poznatkov a vedomostí a súčasne viesť žiakov k uplatňovaniu kľúčových kompetencií, ktoré majú žiakom nielen umožniť osvojiť si základy vzdelania, ale aj vyvolať snahu o získavanie vedomostí a zručností mimo základnej školy. Úroveň kľúčových kompetencií získaných na základnej škole nie je teda konečná, tvorí základ pre ďalšie celoživotné vzdelávanie a učenie. Úlohou našej školy je preto viesť žiakov tak, aby osvojovanie ďalších vedomostí a zručností bolo ich vlastným presvedčením a záujmom nielen preto, aby sa vedeli v množstve informácií orientovať, ale aj preto, aby sa vedeli uplatniť v každodennom praktickom živote.

        Sústava postupov naplňovania kľúčových kompetencií ŠkVP ZŠ predstavuje základné výchovné a vzdelávacie stratégie vedúce ku stanoveným cieľom školy a jej ŠkVP. V rámci výchovného procesu, vo vyučovaní i mimo neho, budú uplatňované všetkými pedagogickými zamestnancami.

         

        5. Vzdelávacie oblasti

         

        Vzdelávacia oblasť je základná jednotka obsahu vzdelávania a prostredníctvom nej sa aj postupne vymedzujú a napĺňajú ciele všeobecného vzdelávania.

        Jednotlivé vzdelávacie oblasti sú koncipované tak, že sú na úrovni cieľov a obsahu vzájomne prepojené a navzájom sa podporujú. Ciele vzdelávacích oblastí sú vymedzené ako okruhy vedomostí, zručností a postojov na konci jednotlivých vzdelávacích cyklov. Vymedzené ciele sú ďalej špecifikované cez detailnejšie vzdelávacie štandardy, ktoré vedú k ich dosiahnutiu.

        Vzdelávacie oblasti sú v rámci vzdelávacieho programu rozpracované na jednotlivé vyučovacie predmety.

        Vzdelávacie oblasti a v rámci nich rozpracované jednotlivé vyučovacie predmety sú súčasťou tabuľky vzdelávacieho programu.

         

        6. Vzdelávacie štandardy

         

        Vzdelávacie štandardy obsahujú širší súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a postojov, ktoré má žiak preukázať na konci každého cyklu v jednotlivých vzdelávacích oblastiach.

        Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na výkonové a obsahové štandardy.

        – Výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania, určujú optimálnu úroveň zručností a postojov, ktorú má žiak nadobudnúť. Výkonové štandardy majú rozdielne vlastnosti. Niektoré rastú počas všetkých troch vzdelávacích cyklov, a majú kvalitatívne gradačný a kumulatívny charakter. Iné sa dajú definitívne dosiahnuť v rámci jedného alebo dvoch cyklov alebo sa kumulatívne pridávajú ako nové v rámci jednotlivých cyklov.

        – Obsahové štandardy určujú okruhy činností, témy a pojmy, ktoré predstavujú obsahy vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu. Za obsahový štandard sa považuje nielen vecný obsah vzdelávania ( pojmy, vzťahy alebo procesy), ale aj aktivity, postupy, činnosti, ktoré sú súčasťou osvojovania obsahov a výrazne napomáhajú k dosahovaniu výkonových štandardov. Pojmy, ktoré má žiak ovládať aktívne, sú v obsahových štandardoch zvýraznené tučným písmom.

         

        Vzdelávacie štandardy sú východiskom pre tvorbu učebných osnov školského vzdelávacieho programu. V učebných osnovách je rozdelený obsah vzdelávania jednotlivých vzdelávacích oblastí do vyučovacích predmetov a do jednotlivých ročníkov v rámci cyklu v súlade s učebným plánom školy.

         

         

        7. Učebný plán školy

         

        Učebný plán a učebné osnovy podľa ŠVP 2023 platia od školského roka 2024/2025 postupne od 1. ročníka a postupne v reformných ročníkoch nahrádzajú učebný plán a učebné osnovy vypracované podľa Dodatku č. 8 k ŠVP 2015.

         

        Učebný plán podľa ŠVP 2023

        

         

         

        Učebný plán podľa Dodatku č.8 k ŠVP 2015

         

        

         

        Poznámky k UP

         

        Všeobecná časť

         

        1. Učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina má podľa tohto plánu 45 minút.

        Škola uplatňuje spôsoby organizácie vyučovania, ktoré sú prispôsobené osobitostiam žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov  so všeobecným intelektovým nadaním v súlade s príslušnou legislatívou.

         

        2. Vyučovací predmet pre príslušný ročník, ktorý sa podľa učebného plánu školy vyučuje jednu hodinu týždenne, teda 33 hodín ročne, možno zaradiť do rozvrhu hodín počas celého školského roka vyučovaný jednu vyučovaciu hodinu týždenne alebo dve vyučovacie hodiny každý druhý týždeň, len v prvom polroku alebo v druhom polroku školského roka.

         

        3. Rozdelenie tried na skupiny, zriaďovanie skupín na vyučovanie sa riadi príslušnou legislatívou. Pri vyučovaní predmetov, ktoré nie sú priamo uvedené v legislatíve, možno žiakov deliť na skupiny podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy a podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s ohľadom na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov.

         

        4. Škola realizuje v 2. a v 3. cykle pre každú triedu tematické dni zamerané na rozvoj prierezových gramotností, pričom súčasťou môže byť aj rozvoj metakognície a charakteru (nadpredmetové koncepty) rovnako ako vo vyučovaní v rámci všetkých vzdelávacích oblastí. Tematické dni sa realizujú v rozsahu najmenej 4 vyučovacích dní v jednom školskom polroku, pričom jeden vyučovací deň predstavuje 6 vyučovacích hodín.

         

        5. Škola realizuje raz ročne v každom ročníku 1. a 2. cyklu didaktické hry a v každom ročníku  3. cyklu účelové cvičenia. Jeden vyučovací deň predstavuje v 1. cykle päť vyučovacích hodín, v 2. cykle a v 3. cykle šesť vyučovacích hodín.

         

        6. Pri prestupe žiaka v prípade zistených odlišností zohľadníme žiakovi ich kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roka.

         

         

        Poznámky k vzdelávacím oblastiam a predmetom

         

        Jazyk a komunikácia

         

        1. V základnom vzdelávaní sa vo vyučovacom predmete cudzí jazyk vyučuje anglický jazyk.

         

        2.V 1. a 2. ročníku je vytvorený povinný predmet Angličtina (1 hod/týždeň), ktorého úlohou je hravo vytvoriť vzťah žiaka k cudziemu jazyku.

        3. V 6. ročníku sú žiaci alternatívne zaradení na druhý cudzí jazyk (2 hod/týždeň) alebo na prírodovedne zamerané predmety (Cvičenia z matematiky 1hod/týždeň, Človek a príroda 1 hod/týždeň).

        4. Škola ponúka z rámca voliteľných (disponibilných) hodín žiakom 7. – 9. ročníka ako druhý cudzí jazyk jeden z jazykov: nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk podľa možností školy a záujmu žiakov celkovo najmenej šesť vyučovacích hodín týždenne v 7. – 9. ročníku. Takto zvolený druhý jazyk žiak navštevuje od 7. do 9. ročníka bez možnosti zmeny, ak riaditeľ školy z vážnych dôvodov nerozhodne inak.

        5. Ak žiak ponuku školy na vyučovanie druhého cudzieho jazyka nevyužije, zaradí ho škola na iný vyučovací predmet, na ktorý využije šesť hodín z disponibilných hodín pre 3. cyklus.

         

        Matematika a informatika

         

        1. Časová dotácia predmetu matematika je v 5.-9. ročníku posilnená z disponibilných hodín o 1 hodinu/týždeň.

         

        2. V 5. a 6 ročníku je zaradený povinný predmet Finančná gramotnosť (1 hod/týždeň).

         

        Človek a príroda

         

        1. V 5. a 9. ročníku (nereformovanom) je zaradený povinný predmet Človek a príroda (1 hod/týždeň).

        2. Škola obsah vzdelávania vzdelávacej oblasti človek a príroda v 3. cykle realizuje ako samostatné vyučovacie predmety biológia, fyzika, chémia.

         

        Človek a spoločnosť

         

        1. Škola obsah vzdelávania vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť, okrem predmetov etická výchova a náboženská výchova, v 3. cykle integruje tak, že vyučovací predmet sa štruktúruje do samostatných vyučovacích predmetov.

         

        2. Vyučovacie predmety etická výchova a náboženská výchova sa vyučujú ako povinne voliteľné predmety. Žiak si vyberá, či bude navštevovať etickú alebo náboženskú výchovu. Vybraný predmet navštevuje žiak počas celého školského roka.

         

        3. Časť obsahu vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť sa v 2. a 3. cykle vyučuje formou tematických dní podľa poznámky č. 4 vo všeobecnej časti.

         

        Zdravie a pohyb

         

        1.V 1. - 3. ročníku je vytvorený povinný predmet Tanečná výchova (1 hod/týždeň).

         

        2. Časť obsahu vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb sa vyučuje formou didaktických hier v 1. a 2. cykle, ktoré slúžia na praktické osvojenie si učiva najmä komponentu Ochrana a bezpečnosť zdravia a obyvateľstva a formou účelových cvičení v 3. cykle, podľa poznámky č. 5 vo všeobecnej časti.

         

        3. V súlade s novelizáciou zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnou od 1.6.2023 je 3. hodina TSV nahradená aktívnym pohybom v súlade s Odporúčaniami pre školy  k realizácii tretej hodiny vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova nasledovne:

        1. a 2. ročník – povinný predmet Tanečná výchova

        3. ročník – voliteľný predmet Tanečná výchova + Základný lyžiarsky kurz

        4. ročník – voliteľný predmet Tanečná výchova + plavecký výcvik (súčasť školy v prírode)

        7. ročník – Lyžiarsky výcvik (pobytový)

        9. ročník – Kurz spoločenského tanca (25 hodín – jún)

        Žiaci 1.-4. ročníka absolvujú raz ročne (september) Didaktické hry (4 hodiny).

        Žiaci 5.-9. ročníka absolvujú 2krát ročne (september, jún) Účelové cvičenie v prírode  (2*5 hodín).

        K celoškolským telovýchovným aktivitám patria každoročne:

        • Janigovský minimaratón (6 hodín)
        • ročníkové turnaje v loptových hrách (5 hodín)
        • športový deň na MDD (6 hodín)
        • turistické aktivity na školských výletoch (5 hodín)

         

        Tematické dni

         

        V reformovaných ročníkoch sa výuka niekoľkokrát ročne realizuje formou blokového vyučovania v plánovaných tematicky zameraných dňoch:

        Deň jablka – október – zameraný na zdravú výživu.

        Čaro Vianoc – december – tradície slovenských vianočných sviatkov.

        Z rozprávky do rozprávky – marec – budovanie vzťahu ku knihám

        Deň vody – marec – ochrana vody a jej význam pre organizmus

        Veľkonočné vajíčko – apríl – tradície slovenských veľkonočných sviatkov

        Deň Zeme – apríl – vzťah k prírode a jej ochrane

         

         

        Emocionálny rozvoj – ranné kruhy

         

        Ranné kruhy sú zaradené pred vyučovanie každý druhý pondelok. Ranný kruh v triede vedie triedny učiteľ a náplňou sú aktivity v súlade s plánom vypracovaným školskou psychologičkou, ktoré vedú k:

        • Budovaniu vzťahov a komunity: 

        Cieľom je vytvoriť bezpečné a dôverné prostredie, kde sa žiaci i učitelia cítia rovnocenní a môžu slobodne komunikovať. 

        • Podpore emocionálneho rozvoja: 

        Ranné kruhy pomáhajú deťom lepšie rozumieť a spracovávať vlastné emócie a zároveň rozvíjať empatiu voči ostatným. 

        • Zlepšeniu sústredenia: 

        Pravidelné krátke stretnutia môžu pomôcť žiakom lepšie sa pripraviť na vyučovanie a sústrediť sa počas hodín. 

        • Prevencii sociálno-patologických javov: 

        Vhodne vedené ranné kruhy môžu prispieť k zníženiu napätia a k prevencii negatívnych javov v triede. 

         

        8. Vyučovací jazyk

         

        Vyučovací jazyk je základným nástrojom vzdelávania, prostredníctvom ktorého si žiak osvojuje vedomosti a buduje svoju osobnú a kultúrnu identitu. Vyučovacím jazykom v ZŠ Janigova je štátny jazyk – slovenský jazyk.

         

        9. Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

         

        Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vzdelávajú v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania. Pri výchove a vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dôležité zabezpečiť spoluprácu so školským podporným tímom, zariadením poradenstva a prevencie, výchovným zariadením (v prípade, ak žiakom poskytuje starostlivosť) a so zákonnými zástupcami žiakov.

        Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vzdelávajú podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy, v prípade potreby sa pri vzdelávaní využívajú podporné opatrenia z Katalógu podporných opatrení. Ak im špeciálne  výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, vzdelávajú sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu sa postupuje v zmysle vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie.

        Individuálny vzdelávací program je dynamický dokument, ktorý sa priebežne vyhodnocuje a upravuje podľa aktuálnych potrieb žiaka. Frekvencia jeho prehodnocovania vychádza z individuálneho vývinu žiaka a účinnosti poskytovaných podporných opatrení.  Do individuálneho vzdelávacieho programu možno začleniť vyučovacie predmety na napĺňanie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie.

        Škola zabezpečuje systém podpory žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od svojich individuálnych potrieb potrebujú rôznu mieru a intenzitu podpory. Úpravy môže určiť škola alebo zariadenie poradenstva a prevencie.

        Podpora môže byť realizovaná:

        – v rámci časovej dotácie a obsahu pre jednotlivé vzdelávacie oblasti;

        – v rámci časovej dotácie a obsahu voliteľných (disponibilných) hodín.

        Podporu poskytujú pedagogickí a odborní zamestnanci školy. V škole je možné realizovať formy zabezpečenia podpory na napĺňanie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb aj v spolupráci s externými expertmi s príslušnou kvalifikáciou na podporu a rozvoj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, prípadne odborné zariadenia a organizácie, ktoré  sa špecializujú na špeciálne výchovno-vzdelávacími potreby. Spolupráca s externými expertmi sa realizuje na základe zmluvného vzťahu so školou.

         

        Systematickú podporu žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zabezpečujú školský špeciálny pedagóg a školský psychológ, ako aj pedagogickí asistenti, prostredníctvom špeciálno-pedagogických intervencií a intervencií podľa individuálnych potrieb žiaka.

        

         

        Podporné opatrenia na škole vytvára, časť realizuje a dohladia na plnenie školský podporný tím. Podporné opatrenia  sú pre zainteresovaných záväzné. 

         

        10. Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

         

        Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov spočívajú v zohľadňovaní všetkých ich  výchovno-vzdelávacích potrieb, ktoré vyplývajú z inej jazykovej a kultúrnej skúsenosti. Títo žiaci často nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk školy, ktorý sa pre nich stáva nielen jazykom komunikácie, ale aj akademickým jazykom, v ktorom si osvojujú vzdelávací obsah jednotlivých vyučovacích predmetov, častokrát na veľmi nízkej úrovni. Môžu to byť žiaci s nedostatočným predchádzajúcim alebo prerušeným vzdelaním. Niektorí žiaci môžu mať za sebou traumatické skúsenosti, či nepriaznivé a ťažké životné situácie, čo môže nepriaznivo ovplyvňovať ich kognitívny výkon, schopnosť sebaregulácie a správanie vo vzťahoch, ako i spontánne reakcie  na niektoré podnety. Tento stav môže mať dočasný, ale aj trvalý charakter. Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu je potrebné zohľadniť tieto aspekty a zamerať sa nielen  na dlhodobú jazykovú podporu žiakov, ale aj na ich kultúrne, spoločenské či kariérne potreby a zároveň celý systém ich psychosociálnej pomoci a adaptácie.

        Systém podpory žiakov – cudzincov zahŕňa:

        • • identifikáciu potrieb, prekážok a bariér vo výchove a vzdelávaní formou pedagogickej a orientačnej diagnostiky, monitoringu a hodnotenia rizík;
          • úpravu metód a foriem vo výchove a vzdelávaní;
          • uplatňovanie personalizovaného a diferencovaného prístupu úpravou obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov dosiahnutých vo výchove a vzdelávaní;
          • poskytnutie psychosociálnej podpory (podľa možností aj v materinskom jazyku žiaka) na účely adaptácie a stabilizácie žiaka;
          • podporu pri osvojovaní si štátneho jazyka a zároveň podporu pri osvojovaní  si vyučovacieho jazyka školy, pokiaľ ním je iný ako slovenský jazyk;
          • podporu zameranú na nadobudnutie zručností interkultúrnej komunikácie a zvládnutie interkultúrnych rozdielov, pričom uvedená podpora je zameraná aj na prácu s ostatnými žiakmi;
          • poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok a možnosť ich používania na vyučovaní, pri overovaní spôsobilostí a znalostí a hodnotení výsledkov dosiahnutých vo vzdelávaní.

        V prípade odporúčaných podporných opatrení sa pri výchove a vzdelávaní cudzincov využíva Katalóg podporných opatrení.

        Úprava obsahu výchovy a vzdelávania sa môže realizovať formou rozloženia v rámci vzdelávacieho cyklu či stupňa vzdelania, príp. nevyhnutnej redukcie obsahu. Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa berie ohľad na úroveň doterajšieho vzdelania, psychosociálnu adaptáciu a postupné osvojovanie si vyučovacieho jazyka, a to v dvoch oblastiach: osvojenie si základných komunikačných zručností a rozvoj akademického jazyka. To si vyžaduje úpravy nielen vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra, ale aj v ostatných vyučovacích predmetoch. Tieto úpravy je možné realizovať na základe jazykovej diagnostiky bez potreby vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie.

        Hodnotenie cudzinca je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu tak, ako aj u ostatných žiakov školy. Cudzinca je žiadúce hodnotiť individuálne, prihliadať na úroveň adaptácie žiaka, jeho psychosociálne podmienky. Vo všeobecnosti u všetkých cudzincov zaradených na základné vzdelávanie v adaptačnom období platí, že je potrebné výraznejšie zohľadňovať pri ich hodnotení nedostatočnú znalosť štátneho jazyka, resp. vyučovacieho jazyka, nakoľko ide o závažnú súvislosť, ktorá ovplyvňuje ich výkon. Zároveň platí, že základná škola zohľadní úroveň ovládania jazyka aj v ďalších rokoch jeho vzdelávania, nakoľko osvojenie akademického jazyka zväčša trvá niekoľko rokov.

         Počas adaptačného obdobia žiaka – cudzinca, v čase psychosociálnej adaptácie a osvojovania vyučovacieho jazyka školy, sa pri priebežnom aj súhrnnom hodnotení využíva prevažne slovné hodnotenie, a to najmä u žiakov 1. stupňa základnej školy. U žiakov  2. stupňa sa môže hodnotiť slovne, prípadne doplniť klasifikáciu slovným hodnotením (tzv. kombinované hodnotenie). Pri výbere formy hodnotenia žiaka je potrebné vychádzať z jeho kultúrneho kontextu.

        Podporný systém hodnotenia cudzinca nastavia pedagogickí zamestnanci v spolupráci s odbornými zamestnancami alebo školským podporným tímom, respektíve s odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie. Je žiadúce, aby triedny učiteľ vysvetlil ostatným žiakom triedy a zákonným zástupcom, prečo je žiak – cudzinec hodnotený inak.

        Podpora na osvojovanie si vyučovacieho jazyka školy sa realizuje integrovane v rámci vyučovacích predmetov uplatňovaním metód, foriem, stratégií a postupov na podporu osvojovania si vyučovacieho jazyka ako cudzieho jazyka,

        Zároveň sa pre cudzincov na odstránenie jazykových bariér organizujú kurzy štátneho jazyka. Kurzy zabezpečuje škola v rozsahu podľa výsledkov jazykovej diagnostiky, aktuálne platných podmienok vzdelávania cudzincov v súlade s Katalógom podporných opatrení a podmienok školy.

        Formu a rozsah podpory osvojovania si jazyka škola prispôsobuje individuálnym potrebám cudzinca a podmienkam školy. Pre efektívne nastavenie jazykovej podpory daného žiaka  je potrebné určiť jeho úroveň ovládania vyučovacieho jazyka vo všetkých komunikačných jazykových činnostiach (počúvanie s porozumením, ústny prejav, čítanie s porozumením, písomný prejav). Základnú informatívnu jazykovú diagnostiku je možné realizovať aj priamo v škole, v školách s vyučovacím jazykom slovenským formou Vstupného testu na určenie ovládania slovenského jazyka, ktorý je súčasťou sprievodných materiálov k podporným opatreniam.

        V prípade žiakov so zdravotným znevýhodnením je potrebné jazykovú diagnostiku zabezpečiť s prihliadnutím na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka (napr. predĺženie času, zväčšenie písma, prítomnosť tlmočníka do posunkového jazyka a pod.).

        Ak je u žiaka potrebná rozsiahlejšia podpora vrátane podpory špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb, môže mu byť poskytnutá komplexná podpora aj formou individuálneho vzdelávacieho programu.

         

        11. Hodnotenie žiakov

         

        Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov sa riadime internou Smernicou o hodnotení a klasifikácii, ktorá je zverejnená aj na webovom sídle školy.

        Systematické hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Slúži predovšetkým na poskytovanie spätnej väzby žiakom a podporu ich učenia sa, na poskytovanie spätnej väzby učiteľom a usmerňovanie ich vyučovania a na informovanie rodičov a zákonných zástupcov o tom, ako ich deti zvládajú školské vzdelávanie. Zámerom a účelom hodnotenia nie je triedenie a selekcia žiakov. Hodnotenie zároveň nie je len vyjadrením toho, koľko si žiaci z učiva zapamätali, ale reflektuje ich schopnosť aplikovať osvojované vedomosti a zručnosti v praktických situáciách.

        Hodnotenie prebieha počas celého procesu výchovy a vzdelávania, pričom sa rozlišuje priebežné hodnotenie (počas klasifikačného obdobia) a súhrnné hodnotenie (na konci klasifikačného obdobia). Žiak má právo byť informovaný o výsledkoch hodnotenia svojich vedomostí, zručností a spôsobilostí bezodkladne,  zrozumiteľne a inštruktívne (návodne).

        Hodnotenie žiaka sa vykonáva v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a s vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole (ďalej „vyhláška o ZŠ“), ktoré ustanovujú zásady hodnotenia a klasifikácie žiakov v základnej škole. Tieto právne normy umožňujú slovné hodnotenie, klasifikáciu, kombináciu slovného hodnotenia a klasifikácie alebo hodnotenie inou formou, ktoré je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

        Hodnotenie odráža mieru dosiahnutia vzdelávacích štandardov a úroveň rozvoja spôsobilostí vyplývajúcich z gramotností definovaných v Štátnom vzdelávacom programe pre základné vzdelávanie (ďalej „ŠVP“), pokrok žiaka v čase a kvalitu procesu učenia. Predmetom hodnotenia nie je osobnosť žiaka, ani jeho psychologické charakteristiky, prípadne jeho limity vyplývajúce zo znevýhodnenia, ale výlučne proces a výsledky jeho učenia sa, jeho úsilie a angažovanosť.

         

        Princípy hodnotenia

         

        Hodnotenie procesu učenia a výsledky procesu učenia sa žiaka v základnom vzdelávaní sa riadi týmito princípmi:

        Zákonnosť a súlad so ŠVP – hodnotenie prebieha v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. a vyhláškou o základnej škole a vychádza z cieľov, obsahov a vzdelávacích štandardov stanovených v štátnom vzdelávacom programe a v školskom vzdelávacom programe príslušnej školy.

        Kriteriálnosť – činnosti, prejavy a výkony žiaka sa posudzujú vo vzťahu k vopred stanoveným kritériám (vzdelávacím štandardom, hodnotiacim kritériám, úrovňovým hodnotiacim rámcom, minimálnemu učebnému výstupu), nie vo vzťahu k výkonom ostatných žiakov. Základným referenčným bodom pri posudzovaní, či žiak dosahuje úroveň potrebnú na priznanie stupňa vzdelania, je minimálny učebný výstup. Minimálny učebný výstup je základným referenčným bodom pri posudzovaní, či žiak dosahuje úroveň potrebnú na priznanie stupňa vzdelania.

        Formatívnosť a podpora učenia – ťažiskom priebežného hodnotenia je formatívne hodnotenie počas procesu učenia, ktoré pomáha žiakovi pochopiť, kde sa nachádza (čo vie, aké má spôsobilosti), kam smeruje (čo sú jeho ciele) a ako sa tam môže dostať (aký je optimálny postup na dosiahnutie cieľov).

        Spravodlivosť a primeranosť – hodnotenie primerane zohľadňuje individuálne vzdelávacie potreby každého žiaka, jeho zdravotný stav, sociálny kontext a jazykové prostredie pri zachovaní primeranej náročnosti a rovnakých základných kritérií.

        Zrozumiteľnosť a transparentnosť – kritériá, spôsoby a formy hodnotenia sú žiakom a zákonným zástupcom vopred známe a vysvetlené. Žiak má právo poznať zdôvodnenie každého svojho hodnotenia.

        Participatívnosť žiakov – hodnotenie zahŕňa aj sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie ako nástroje rozvoja metakognície, zodpovednosti a schopnosti reflektovať vlastné učenie.

        Celostnosť – hodnotenie sa zameriava na vedomosti, zručnosti – spôsobilosti v ich vzájomných súvislostiach. Odráža aj kvalitu a hĺbku vedomostí, nielen ich rozsah a správnosť.

         

         

         

        Formy a typy hodnotenia

         

        Hodnotenie v školskom prostredí prebieha priebežne, počas hodnotiaceho obdobia a na konci hodnotiaceho obdobia. Podľa toho sa líši aj jeho forma a ciele.

        Priebežné hodnotenie sa realizuje počas hodnotiaceho obdobia. Je zamerané najmä  na sledovanie a diagnostikovanie úrovne vedomostí, zručností a spôsobilostí žiaka,  na poskytovanie včasnej a zrozumiteľnej spätnej väzby a na podporu ďalšieho učenia sa žiaka. Umožňuje učiteľovi aj žiakovi priebežne sledovať pokrok v dosahovaní vzdelávacích cieľov, identifikovať silné stránky aj oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší rozvoj a podľa potreby prispôsobovať vyučovacie postupy. Priebežné hodnotenie zároveň poskytuje informácie zákonným zástupcom o priebehu vzdelávania a podporuje individualizáciu a diferenciáciu vyučovania.

        V priebehu hodnotiaceho obdobia sa realizuje diagnostika žiakovho poznania v konkrétnej téme, priebeh osvojovania a kvalita osvojenia vedomostí, zručností – spôsobilostí:

        • • diagnostické hodnotenie – používané pred preberaním nového učiva s cieľom zistiť východiskovú úroveň žiakov, ich potreby a potenciál,
          • formatívne hodnotenie – je hlavným typom hodnotenia v základnom vzdelávaní. Učiteľ ho využíva priebežne počas vyučovania na plánovanie ďalších krokov, na úpravu vyučovacích stratégií a na podporu žiaka v učení. Hlavným účelom formatívneho hodnotenia  je zefektívniť učenie sa žiakov, ktorí sú hlavnými adresátmi jeho výstupov. Výstupy majú formu inštruktívnej slovnej spätnej väzby (ústnej či písomnej), a to bez ohľadu na to, akú formu priebežného hodnotenia škola v danom predmete používa,
          • sumatívne hodnotenie – využíva sa po ukončení preberania tematického celku alebo inej ucelenej časti učiva, predchádza mu formatívne hodnotenie a cieľom je posúdiť úroveň zvládnutia učiva jednotlivými žiakmi. Účelom je overiť výslednú úroveň vedomostí, zručností – spôsobilostí žiakov po prebratí istého celku učiva a poskytnúť učiteľovi spätnú väzbu na jeho vyučovacie postupy. Hlavnými adresátmi sumatívneho hodnotenia sú žiaci a ich zákonní zástupcovia, pričom výstupy sú vo forme, akú škola využíva na priebežné hodnotenie daného vyučovacieho predmetu (známka, body, percentá, rubriky, slovné hodnotenie a pod.).

        Súhrnné hodnotenie sa uskutočňuje na konci hodnotiaceho obdobia a poskytuje celkovú informáciu o úrovni dosiahnutých vzdelávacích výsledkov žiaka vo vzťahu k cieľom a vzdelávacím štandardom stanoveným v štátnom a školskom vzdelávacom programe. Jeho cieľom je zhrnúť mieru, do akej si žiak osvojil požadované vedomosti, zručnosti – spôsobilosti a poskytnúť zrozumiteľnú informáciu žiakovi a jeho zákonným zástupcom o výsledkoch jeho vzdelávania. Súhrnné hodnotenie zároveň môže slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o ďalšom vzdelávacom postupe žiaka a poskytuje údaje využiteľné na zvyšovanie kvality vzdelávania na úrovni školy aj vzdelávacieho systému.

        Priebežné aj súhrnné hodnotenie dopĺňa aj sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie. Cieľom je systematický rozvoj sebapoznania a sebahodnotenia žiaka ako súčasť rozvoja očakávaných spôsobilostí. Žiaci sa učia pomenovať svoje silné stránky, oblasti na zlepšenie, stanovovať  si realistické ciele a plánovať kroky k ich dosiahnutiu. Rovesnícke hodnotenie sa využíva  ako podporný nástroj učenia – žiaci sa učia poskytovať si navzájom konštruktívnu spätnú väzbu podľa vopred dohodnutých kritérií. Učiteľ dbá na bezpečnú atmosféru, rešpekt a ochranu dôstojnosti každého žiaka.

         

        Ciele hodnotenia

         

        – Priebežné hodnotenie poskytuje žiakovi takú spätnú väzbu o úrovni jeho vedomostí, zručností – spôsobilostí, ktorá zefektívňuje jeho učenie sa a včasne a zrozumiteľne informuje žiaka aj jeho zákonných zástupcov o priebehu jeho vzdelávania a o jeho pokroku.

        – Priebežné hodnotenie slúži aj ako spätná väzba pre učiteľov, na základe ktorej môžu skvalitňovať svoje metodické postupy a lepšie diferencovať a prispôsobovať  ich potrebám jednotlivých žiakov.

        – Súhrnné hodnotenie zachytáva mieru, do akej plní žiak stanovené výchovno-vzdelávacie ciele. Poskytuje informácie žiakovi a jeho zákonným zástupcom o vzdelávacích výsledkoch žiaka a o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jeho školského vzdelávania.

        – Súhrnné hodnotenie poskytuje údaje pre inštitúcie na vyšší stupňoch vzdelávania  ako predpoklad pre rozhodovanie o smerovaní žiaka v ďalšom vzdelávaní.

        – Súhrnné hodnotenie poskytuje údaje, ktoré sa využívajú na zvyšovanie kvality vzdelávania na úrovni školy a systému.

         

        Formy hodnotenia

         

        Formy priebežného hodnotenia:

        – klasifikácia,

        – slovné hodnotenie,

        – kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia,

         – hodnotenie inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, napr. prostredníctvom hodnotiacich rubrík, portfólia alebo kombinácie viacerých nástrojov.

         

        Formy súhrnného hodnotenia:

        – slovné hodnotenie pre 1. – 5. ročník ZŠ; 6. – 9. ročník ak nejde o niektorý z vybraných vyučovacích predmetov,

        – klasifikácia,

        – kombinované hodnotenie.

        Konkrétny spôsob využitia týchto foriem v jednotlivých ročníkoch a predmetoch vymedzuje školský vzdelávací program v súlade s týmto ŠVP, zákonom č. 245/2008 Z. z. a vyhláškou o základnej škole. Škola pritom zabezpečí, aby kritériá pre jednotlivé formy hodnotenia jasne vyjadrovali mieru osvojenia vedomostí, zručností – spôsobilostí a to, či žiak v odôvodnených prípadoch dosahuje minimálny učebný výstup. Forma súhrnného hodnotenia vo vyučovacom predmete nemusí byť rovnaká ako forma priebežného hodnotenia v danom predmete.

        Klasifikácia je spôsob hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiaka prostredníctvom klasifikačných stupňov, ktoré vyjadrujú mieru dosiahnutia očakávaných výkonov stanovených vo vzdelávacích štandardoch. Jej hlavnou funkciou je poskytnúť zrozumiteľnú a porovnateľnú informáciu o úrovni zvládnutia učiva a o kvalite výkonu žiaka v danom období. Klasifikácia sumarizuje výsledky učenia, umožňuje orientáciu žiaka, učiteľa aj rodičov v dosahovaných výsledkoch a slúži aj na rozhodovanie o ďalšom vzdelávacom postupe. Aby plnila svoju funkciu, mala  by vychádzať z vopred známych kritérií, byť spravodlivá, primeraná veku žiakov a mala by sa opierať o viacero dôkazov o učení žiaka, nielen o jednorazový výsledok. Hodnotenie žiaka vykonávané formou klasifikácie sa vyjadruje klasifikačnými stupňami: 1 – výborný,  2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

        Slovné hodnotenie je spôsob hodnotenia, ktorý poskytuje kvalitatívnu spätnú väzbu o priebehu a výsledkoch učenia žiaka prostredníctvom opisného vyjadrenia. Zameriava sa na to,  čo sa žiak naučil, v čom napreduje, aké stratégie pri učení využíva a v ktorých oblastiach potrebuje ďalšiu podporu. Jeho cieľom je podporovať učenie, rozvoj sebahodnotenia a motiváciu žiaka tým, že pomenúva silné stránky výkonu aj možnosti ďalšieho zlepšenia. Slovné hodnotenie poskytuje širší obraz o učení žiaka než samotná známka, umožňuje zachytiť individuálny pokrok a je dôležitým nástrojom formatívneho hodnotenia, ktoré usmerňuje ďalší proces učenia a vyučovania.

        Kombinované hodnotenie je spôsob hodnotenia, pri ktorom sa spája klasifikácia so slovným hodnotením. Poskytuje žiakovi, jeho zákonným zástupcom aj učiteľovi komplexnejšiu informáciu o výsledkoch vzdelávania. Známka vyjadruje celkovú úroveň dosiahnutých výkonov žiaka, zatiaľ čo slovná časť hodnotenia dopĺňa túto informáciu o opis priebehu učenia, silných stránok žiaka, oblastí na zlepšenie a odporúčaní pre ďalší rozvoj. Kombinované hodnotenie tak prepája sumarizačnú funkciu klasifikácie s podporujúcou a rozvojovou funkciou slovného hodnotenia a prispieva k lepšiemu porozumeniu individuálneho pokroku žiaka v procese učenia.

         

        Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov z rôznorodého prostredia

         

        Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) sa realizuje v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z., podpornými opatreniami a individuálnym vzdelávacím programom. Pri hodnotení sa zohľadňuje charakter ŠVVP, odporúčania zariadení prevencie a poradenstva a podpora, ktorú žiak počas vzdelávania dostáva.

        V rámci podpory inkluzívneho vzdelávania a v súlade s rešpektovaním individuálnych potrieb žiakov, ako aj v kontexte individuálneho vzdelávacieho programu sa upravuje aj spôsob hodnotenia žiaka so ŠVVP, vrátane využívania slovného hodnotenia, klasifikácie, iných foriem hodnotenia v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania alebo kombinovaných foriem v súlade s legislatívnymi predpokladmi, týmto štátnym vzdelávacím programom a podpornými opatreniami.

        Pri hodnotení žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, žiakov z odlišného jazykového prostredia a novoprisťahovaných žiakov (viac k tejto téme v kapitole Osobitosti výchovy a vzdelávanie cudzincov) škola uplatňuje zásadu rovnakých príležitostí, primerane zohľadňuje jazykovú bariéru a adaptačné obdobie, poskytuje podporu a využíva diagnostické a formatívne nástroje na sledovanie pokroku žiaka.

        Pri posudzovaní možnosti prisúdenia stupňa vzdelania alebo zvažovaní postupu žiaka  do vyššieho cyklu vzdelávania sa využíva minimálny učebný výstup (MUV), ktorý predstavuje základnú referenčnú úroveň pri hodnotení.

         

        Charakteristika minimálneho učebného výstupu

         

        Minimálny učebný výstup predstavuje základnú kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností – spôsobilostí nutných a postačujúcich na priznanie stupňa vzdelania a na postup do ďalšieho vzdelávacieho cyklu alebo stupňa vzdelávania.

        Pri žiakovi so ŠVVP sa pri hodnotení skúma najmä to, či dosiahol minimálny učebný výstup  pri primeranej podpore (úprava metód, tempa, foriem práce, prostredia, pomôcok a pod.).

        Žiak so ŠVVP môže byť v celkovom hodnotení hodnotený ako prospel aj vtedy, ak nedosahuje celú vyššiu úroveň vzdelávacích štandardov, ale dosahuje minimálny učebný výstup, ktorý je v ŠVP definovaný ako dolná hranica pri hodnotení.

        Ak žiak so ŠVVP nedosahuje minimálny učebný výstup ani pri realizovaných podporných opatreniach, škola:

        – zhodnotí účinnosť doterajších podporných opatrení a zváži ich úpravu alebo posilnenie,

        – v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a so zákonným zástupcom posúdi vhodnosť ďalšieho vzdelávacieho postupu (úprava individuálneho vzdelávacieho programu, využitie ďalších stupňov podpory, prípadne ďalšie postupy v súlade so školským zákonom),

        – pri rozhodovaní o opakovaní ročníka alebo zmene vzdelávacej dráhy uplatňuje zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa.

        Forma hodnotenia žiakov so ŠVVP (slovné hodnotenie, klasifikácia, iné formy hodnotenia alebo ich kombinácia) sa volí tak, aby:

        – bola v súlade so školským zákonom, vyhláškou o základnej škole a podpornými opatreniami,

        – zodpovedala individuálnym potrebám žiaka,

        – umožňovala jasne vyjadriť, do akej miery žiak dosahuje minimálny učebný výstup a prípadne vyššiu úroveň vzdelávacích štandardov. Konkretizácia úprav hodnotenia je spracovaná ako súčasť kapitoly ŠVP Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.

         

        Externé hodnotenie

        Žiaci základných škôl sa zúčastňujú národných a medzinárodných testovaní podľa platných predpisov a rozhodnutí Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Dáta z externých meraní slúžia predovšetkým ako zdroj spätnej väzby pre učiteľov, školy, zriaďovateľov, autorov kurikulárnych dokumentov, školskú inšpekciu a decíznu sféru (tvorcov vzdelávacej politiky). Výsledky týchto testovaní nesmú byť jediným alebo dominantným kritériom pri hodnotení jednotlivých žiakov ani kvality práce jednotlivých učiteľov či škôl.

        Školy a učitelia využívajú výsledky externých meraní najmä na:

        – objektívne posúdenie úrovne dosahovaných vzdelávacích výsledkov,

        – analýzu silných a slabých stránok vzdelávacieho procesu,

        – zlepšovanie školského vzdelávacieho programu, vyučovacích stratégií a podpory žiakov,

        – úpravy vnútorného systému hodnotenia.

         

        Dokumentácia a komunikácia výsledkov hodnotenia

         

        Hodnotenie žiaka sa dokumentuje v školskej pedagogickej dokumentácii a v ďalšej dokumentácii určenej v školskom vzdelávacom programe v súlade so zákonom 245/2008 Z. z. a s vyhláškou o základnej škole, ako aj ďalšími relevantnými právnymi predpismi. Škola zabezpečí, aby dokumentácia odrážala nielen sumatívne a súhrnné výsledky, ale aj informácie o pokroku žiaka a podpornej práci s ním.

        Učitelia pravidelne informujú žiakov a ich zákonných zástupcov o priebehu učenia, pokroku a dosiahnutých výsledkoch žiakov a systematicky vytvárajú priestor na komunikáciu o týchto skutočnostiach (napr. formou konzultácií, triednych schôdzok, individuálnych pohovorov) s cieľom spoločne naplánovať a zabezpečiť optimálny rozvoj žiaka.

        Vnútorný systém hodnotenia žiakov stanovuje Smernica o hodnotení a klasifikácii zverejnená na webovom sídle školy.