Dodatok č. 2

k Školskému poriadku

ZŠ Janigova 2, Košice

PREVENCIA ŠIKANOVANIA

Uvedený Dodatok vychádza zo smernice č.1/2025 o prevencii a riešení šikanovania.

Šikanovanie je správanie, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi alebo skupine žiakov, robí alebo  hovorí niečo, čo je nepríjemné a žiak alebo skupina žiakov sa nedokáže alebo z najrôznejších príčin nemôže brániť. Zámerom je zastrašovať, ublížiť, uškodiť druhému alebo získať či potvrdiť si svoju  moc. V priamej podobe to zahŕňa fyzické útoky v podobe bitia, vydierania, poškodzovania vecí, ako  aj nadávok, ohovárania, vyhrážania či ponižovania. V nepriamej podobe sa prejavuje ako  demonštratívne prehliadanie a ignorovanie (v tomto prípade je potrebné citlivo zvážiť, či ide o  šikanovanie alebo prejav nedostatočne rozvinutého sociálneho cítenia žiakov). Môže ísť však aj o formu elektronického šikanovania (kyberšikanovania). Podstatnou vlastnosťou šikanovania je  skrytosť a neprístupnosť. Väčšina obetí šikanovania a tiež svedkov sa snaží situáciu udržať čo najdlhšie v tajnosti, bojí (nechce) sa niekomu zveriť alebo oznámiť to.

Čo nie je šikanovanie v škole:

• jednorazový alebo impulzívny prejav násilia alebo agresie medzi žiakmi akútnym

neovládnutím emócií, ktoré bezprostredne odznievajú,

• prejav násilia alebo agresie medzi žiakmi mimo školy, ktorý nevyplýva zo vzťahov medzi žiakmi v škole, okrem kyberšikanovania,

• nezhoda medzi zamestnancom školy a žiakom súvisiaca s výchovno-vzdelávacím procesom (Smernica 1/2025).

Pod prevenciou šikanovania v škole máme na mysli vytvorenie a uplatňovanie podmienok na  celkovú ochranu žiakov pred šikanovaním zo strany spolužiakov/iných žiakov, teda predchádzanie  a včasné riešenie prejavov (zárodkov) šikanovania.

Základné princípy:

1. Vedenie školy a pedagógovia berú do úvahy fakt, že šikanovanie môže mať závažné dôsledky dlhodobého charakteru a neraz aj celoživotné následky na duševné a telesné zdravie žiakov – obetí. Preto nepodceňujú a nebagatelizujú riziko šikanovania, pripúšťajú, že aj v ich škole/triede môže dôjsť k šikanovaniu.

2. Škola má vytvorenú funkčnú, konkretizovanú a jasne formulovanú preventívnu stratégiu školy platnú pre všetkých bez rozdielov. Odporúčaný obsah: filozofia školy smerom k bezpečiu; vymenovanie neprípustného správania a konania; postup riešenia rizika alebo prípadu šikanovania (čo robiť v prípade, ak sa o šikanovaní dozvedia) - návod pre učiteľov, pre žiakov a pre rodičov, uvedenie konkrétnych možností oznamovania aj zárodkov šikanovania (pri zachovaní dôvernosti); kontakty na zodpovedné osoby, realizačný tím v škole. Na jej tvorbe participujú aj žiaci formou zodpovedajúcou veku. Všetci (celá komunita školy vrátane rodičov) sú s jej cieľom a obsahom oboznámení.

3. Pedagógovia cieľavedome vnímajú (pozorujú) žiakov v rámci vyučovania i mimo vyučovania (napr. počas prestávok, školských podujatí...) - ich prejavy, interakcie a najmä zmeny správania. Citlivo pristupujú k zisťovaniu príčin zmien v správaní žiaka alebo nežiaduceho/rizikového správania (individuálnym rozhovorom...).

4. Na vyučovaní, a osobitne na triednických hodinách, dávajú priestor na budovanie sociálnych zručností žiakov: pýtať sa na ich názory, akceptovať, resp. konštruktívne reagovať aj na odlišné názory - je dôležité počúvať a snažiť sa porozumieť dôvodu iného (kontroverzného) názoru, diskutovať s nimi o riešení (ich) problémov... Ako je známe, pri šikanovaní sú zvyčajne účastné 3 strany − šikanujúci, šikanovaný a svedkovia/ostatní žiaci v triede. V tomto ohľade je najúčinnejšie, ak sa aktivity orientujú najmä smerom k prizerajúcej sa (mlčiacej) skupine. Je dôležité posúvať, zvyšovať citlivosť a empatiu triedy na túto tému, napríklad na dôsledky (neraz celoživotné) šikanovania pre šikanovaného, a zároveň na zodpovednosť ostatných − nájsť silu postaviť sa šikanujúcemu, nenechať sa manipulovať.

5. V prípade prejaveného/zisteného agresívneho, resp. nežiaduceho správania, pedagóg najskôr vyhodnotí/stanoví, o aký typ správania ide - je nutné rozlíšiť „bežnú“ agresiu, konflikt od šikanovania (pri vyhodnocovaní prejavov násilia vždy zisťuje/posúdi, či sú prítomné črty šikanovania, napr. samoúčelnosť agresie, nepomer síl, opakovanie, úmysel ubližovať, bezmocnosť obete).

 V rámci užšej prevencie je nutné predchádzať aj tzv. fenoménu „bystanders“ (slovenský ekvivalent – efekt prihliadajúceho). Jeho podstatou je, že ak sú pri prebiehajúcom incidente prítomní  svedkovia, neposkytnú obeti pomoc, nereagujú na dianie. Šikanovaný môže mať vtedy pocit, že ak  nikto nezasiahne, je prítomným ľahostajné, čo sa s ním deje, resp. s agresiou voči nemu súhlasia.

Reálnym dôvodom ich nečinnosti však môže byť strach z odplaty, z toho, že sa sami stanú obeťou šikanovania, alebo majú obavy z negatívnych sociálnych dôsledkov. Môže ísť aj o tzv. Rozptýlenú zodpovednosť v skupine, kedy jednotlivci nekonajú, pretože čakajú na reakcie ostatných, zvažujú či zasiahnuť a pod. Žiakov je potrebné pripraviť na možnosť, že sa sami stanú svedkami šikanovania, informovať ich o spôsoboch poskytnutia pomoci obeti (ochrana obete, privolanie dospelého, popis  priebehu udalosti, zastavenie šikanujúceho a pod.) a viesť ich k prevzatiu iniciatívy napriek tlaku  skupiny.

Mgr. Peter Obšatník

riaditeľ školy