Školský klub detí pri Základnej škole Janigova 2, Košice
VÝCHOVNÝ PROGRAM
Školského klubu detí
Názov hlavného programu: Edukácia v ŠKD prostredníctvom hry
Názvy vedľajších programov: Malí športovci v ceste za zdravím
Malí umelci tvoria krajší svet
Malí záchranári chránia každý kúsok Zeme
Forma výchovy a vzdelávania: |
Poldenná |
Výchovný jazyk: |
Slovenský |
Druh školského zariadenia: |
Štátne |
Dátum prerokovania v pedagogickej rade školy: |
31. august 2017 |
Dátum prerokovania v rade školy: |
11. september 2017 |
Platnosť výchovného programu: |
1.september 2017 – 31.august 2021 |
Zriaďovateľ: |
Mesto Košice, Trieda SNP 48/A |
Koordinátor: Beáta Eibenová Riaditeľka školy: Mgr. Edita Oravcová
Obsah
1 Názov hlavného a vedľajších programov .................................................................. 4
2 Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy .................................................... 5
2.1 SWOT analýza ŠZ .................................................................................................. 8
2.1.1 Stanovenie opatrení k eliminácii negatívneho poľa SWOT analýzy ........... 10
2.2 Charakteristika a vlastné zameranie ŠZ ............................................................ 11
2.3 Spolupráca s partnermi ..................................................................................... 14
2.4 Kľúčové kompetencie dieťaťa ............................................................................ 15
2.5 Charakteristika výchovy mimo vyučovania v kmeňovom ŠZ ............................. 17
2.6 Obsah výchovy mimo vyučovania ..................................................................... 18
2.7 Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti ............................................................ 20
2.7.1 Zásady (princípy) výchovy .......................................................................... 20
2.7.2 Formy výchovy ........................................................................................... 22
2.7.3 Metódy výchovy ......................................................................................... 23
3 Výchovný plán ......................................................................................................... 27
4 Forma výchovy a vzdelávania ................................................................................... 27
5 Tematické oblasti výchovy ...................................................................................... 28
5.1 Vzdelávacia TOV ................................................................................................ 28
5.2 Spoločensko-vedná TOV ..................................................................................... 28
5.3 Esteticko-výchovná (výtvarná, hudobná, literárno-dramatická) TOV ............... 29
5.4 Telovýchovná, zdravotná a športová (turistická) TOV ....................................... 29
5.5 Pracovno-technická TOV ................................................................................... 29
5.6 Prírodovedno-environmentálna TOV ................................................................ 29
6 Výchovný jazyk ........................................................................................................ 29
7 Personálne zabezpečenie programu ....................................................................... 30
8 Materiálno-technické zabezpečenie programu ...................................................... 31
9 Zabezpečenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri výchove ............................ 32
10 Systém kontroly a hodnotenia detí/žiakov ........................................................... 33
11 Systém kontroly a hodnotenia zamestnancov ŠZ .................................................. 34
12 Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie zamestnancov ŠZ ................................... 35
13 Systém zabezpečenia kvality ŠZ ............................................................................ 36
14 Výchovné štandardy ............................................................................................. 40
15 Výchovné osnovy ................................................................................................. 50
1 Názov hlavného programu: Edukácia v ŠKD prostredníctvom hry
Názvy vedľajších programov realizovaných v rámci špeciálnych záujmových činností:
· Malí športovci v ceste za zdravím
· Malí umelci tvoria krajší svet
· Malí záchranári chránia každý kúsok Zeme
Charakteristika vedľajších programov:
1. Malí športovci v ceste za zdravím
Cieľové zameranie:
· Rozvíjať pohybové zručnosti a športový talent.
· Podporovať a rozvíjať prirodzený záujem o pohybovú aktivitu.
· Získavať návyky zdravého životného štýlu.
· Upevňovať sebadôveru a sebaúctu.
· Uplatňovať spoluprácu v kolektívnych hrách a športoch.
· Formovať prosociálne správanie u detí.
· Rozširovať kľúčové kompetencie detí: učiť sa učiť, pracovné, sociálne,
komunikačné, kultúrne.
2. Malí umelci tvoria krajší svet
Cieľové zameranie:
· Rozvíjať základy tvorivých schopností a zručností.
· Formovať talent a špecifické schopnosti.
· Rozvíjať základy sebahodnotenia, sebariadenia, sebamotivácie a empatie.
· Spoznávať a osvojovať nové výtvarné techniky.
· Rozvíjať literárnu tvorivosť a talent prostredníctvom malých dramatických foriem, inovačných metód - dramatizácie, hraní rolí a pod.
· Posilňovať úctu k ľudovej kultúre a tradíciám.
· Rozvíjať fantáziu, predstavivosť, estetické cítenie.
· Rozširovať kľúčové kompetencie detí: učiť sa učiť, pracovné, sociálne, občianske, komunikačné, kultúrne.
3. Malí záchranári chránia každý kúsok Zeme
Cieľové zameranie:
· Rozvíjať základné zručnosti v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.
· Uplatňovať zručnosť pri práci s odbornou literatúrou.
· Formovať pozitívny postoj k vzdelávaniu a aktívnemu učeniu.
· Vytvárať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a prírodou, životným prostredím.
· Poznávať základné princípy ochrany životného prostredia.
· Získavať pocit osobnej zodpovednosti za znečisťovanie životného prostredia.
· Rozvinúť postoj uvedomenia si významu ochrany ekológie pre ďalší život
na našej planéte.
· Formovať personálny rozvoj dieťaťa a jeho sociálnych zručností a postojov.
· Získavať nové poznatky o prírode a ekológii hravou formou v kľúčových témach:
Biologická rovnováha v prírode. Globálne otepľovanie. Ozónová diera. Topenie ľadovcov. Civilizačné choroby. Odpady. Pokusy rozložiteľnosti odpadu. Separovanie. Recyklácia. Ekologické nakupovanie. Kolobeh vody v prírode. Znečisťovanie vodných tokov. Škodlivé zásahy do prírody. Vandalizmus v prírode i vo všeobecnosti. Extrémne počasie. Život živočíchov v zajatí. Biómy sveta. Spoznávanie živočíšnych druhov.
· Rozširovať kľúčové kompetencie detí: učiť sa učiť, pracovné, sociálne, občianske, komunikačné, kultúrne.
2 Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy
Kľúčové východiská pre stanovenie cieľov a poslania výchovy v kmeňovom školskom zariadení (ďalej len ŠZ) sú vymedzené legislatívnym rámcom zákona č.245/2008 Z. z.
§ 3 vymedzuje princípy výchovy a vzdelávania. § 4 definuje ciele výchovy a vzdelávania súčasnej vzdelávacej politiky v SR.
Ďalším dôležitým východiskom je príslušný Štátny vzdelávací program a Školský vzdelávací program školy, ktorej je ŠZ súčasťou. Vychádzame zo zamerania ZŠ, ktorá je orientovaná na výučbu cudzích jazykov (AJ, NJ) a výučbu informatickej výchovy.
Poslaním výchovy v kmeňovom ŠKD je cieľavedomá, zmysluplná výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná k regenerácii psychických a fyzických síl v aktívnom oddychu, formovanie a rozvoj osobnosti dieťaťa v duchu humanistických a kultúrnych hodnôt s cieľom rozvíjať kľúčové kompetencie detí získané na vyučovaní. Vo voľno-časových aktivitách, v bezpečnom prostredí, ponúkame deťom širokú paletu výchovno-vzdelávacích aktivít. Výchovu smerujeme k príprave detí na život, ktorý vyžaduje kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Rozvíjame a podporujeme talenty, osobnosť a záujmy každého dieťaťa. Snažíme sa o rozvoj flexibility, komunikatívnosti a tvorivosti u detí. Výchovným procesom chceme pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať v kolektíve. Vo VP uvádzame ideál výchovy z Milénia, s ktorým sú všetci zamestnanci stotožnení:
„Ideálom výchovy a vzdelávania by mal byť dobrý (čestný, morálny, charakterný), múdry (vzdelaný, tvorivý), aktívny (samostatný, pracovitý, iniciatívny), šťastný (vyrovnaný, zdravý) a zodpovedný človek“.
Ciele výchovno-vzdelávacej činnosti (ďalej len VVČ) stanovujeme tak, aby určovali k akým zmenám na úrovni rozvoja osobnosti dieťaťa sa má výchovno-vzdelávacím procesom dospieť.
· Hlavné ciele, ktoré si naše ŠZ stanovilo vychádzajú z už spomenutých cieľov a poslania výchovy definované Školským zákonom.
· Čiastkové (rámcové) ciele sú zahrnuté v programových zmenách, ktoré si ŠZ definovalo v procese strategického plánovania.
· Strategické ciele sú výsledkom autoevalvačného procesu a strategického plánovania, odrážajú filozofiu ŠZ do budúcnosti.
· Špecifické ciele (konkrétne ciele) vo výchovno-vzdelávacom procese (ďalej len VVP) uplatňujeme pri príprave plánov VVČ vychovávateľa ŠKD.
Hlavné ciele ŠZ:
· Rozvíjať tvorivú a prosociálnu osobnosť v duchu humanistických a kultúrnych hodnôt.
· Rozvíjať a kultivovať osobnosť schopnú celoživotne sa vzdelávať, kooperovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť.
· Formovať vzťah a úctu k rodičom, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, k štátnemu a materinskému jazyku, regionálnym hodnotám, tradíciám.
· Získavať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám.
· Pripraviť sa na život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, znášanlivosti, tolerancie, rovností pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancii.
· Rozvíjať vedomosti a zručnosti pri tvorbe a ochrane životného prostredia.
· Formovať postoj k ochrane vlastného zdravia a zdravej výživy.
· Zmysluplne využívať voľný čas, rozvíjať osobnostné, občianske, komunikačné, pracovné, kultúrne kompetencie a kompetencie učiť sa učiť.
Čiastkové (rámcové) ciele:
· Formovať pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám a športu zavedením vedľajšieho programu Malí športovci v ceste za zdravím.
· Chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím, vytvárať kladný vzťah k prírode, získavať vedomosti a zručnosti pri tvorbe a ochrane životného prostredia zavedením vedľajšieho programu Malí záchranári chránia každý kúsok Zeme.
· Formovať talent, kladný vzťah k umeniu, objavovať krásu v bežnom živote, rozvíjať tvorivé zručnosti detí zavedením vedľajšieho programu Malí umelci tvoria krajší svet.
Strategické ciele:
· Zaradiť do výchovného procesu ŠKD realizáciu špeciálnych záujmových činností (ďalej len ŠZČ) podľa špecifického záujmu detí. ŠZČ realizovať podľa cieľového zamerania príslušného vedľajšieho programu a plánov ŠZČ.
· Edukačné aktivity uskutočňovať formou hry, hrou motivovať deti k aktivite, pri ktorej sa učia, vzdelávajú, emocionálne a sociálne zrejú.
· Vo VVP využívať zážitkovú výchovu a projektové vyučovanie, aktivizujúce metódy a formy práce. Zamerať sa na progresívne metódy.
· Zvyšovať a riadiť svoj sebarozvoj individuálnym štúdiom, zapojením sa do kontinuálneho vzdelávania. Rozvíjať profesijné kompetencie. Sledovať nové trendy v odbore pedagogiky voľného času.
· Nadviazať spoluprácu so školskou, mestskou knižnicou, CVČ.
· Skvalitňovať spoluprácu s partnermi školy/ŠZ.
· Podieľať sa na estetizácii školy a okolia.
· Posilniť motiváciu vychovávateľov.
· Zriadiť samostatné herne pre deti.
· Zlepšiť materiálno-technickú základňu v zariadení hľadaním sponzorov.
· Orientovať sa v základnej legislatíve školstva a jej strategických dokumentov, implementovať vedomosti do výchovno-vzdelávacej práce. Riadiť VVČ podľa princípov a cieľov Školského zákona č. 245/2008 Z. z.
· Zvyšovať kvalitu zariadenia, vytvárať pozitívnu klímu, vykonávať autoevalvačný proces vo všetkých oblastiach ŠZ.
2.1 SWOT analýza školského zariadenia
Silné stránky (Strenghts):
Slabé stránky (Weaknesses):
Príležitosti (Opportunities):
Ohrozenia (Threats):
2.1.1 Stanovenie opatrení k eliminácii negatívneho poľa SWOT analýzy
· Procesy výchovy v ŠKD stavať na silných stránkach a príležitostiach, pokračovať v osvedčených aktivitách.
· Slabé stránky eliminovať sebarozvojom vychovávateľov v oblasti pedagogiky voľného času, didaktiky, zvyšovaním právneho vedomia v školskej legislatíve.
· Poznávať a využívať inovačné pedagogické stratégie.
· Komunikovať s rodičmi na ZRŠ o pozitívnom vplyve, význame, poslaniu ŠKD na vývoj dieťaťa a tak prispievať k zvýšeniu spoločenského statusu vychovávateľa, ale aj spokojnosti partnerov s ponúkanými službami ŠZ.
· Hľadať sponzorov pre zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia ŠKD.
· Hľadať možnosti, komunikovať s riaditeľstvom školy a docieliť prinavrátenie a opätovné pričlenenie herní pre ŠKD.
· Rozširovanie interných metodických materiálov, príprava metodických listov.
· Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných
a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému.
2.2 Charakteristika a vlastné zameranie školského zariadenia
Charakteristika, veľkosť a vybavenie ŠZ
ŠKD KlubÁčik je súčasťou ZŠ Janigova 2, v Košiciach. Zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu činnosť pre deti v čase mimo vyučovania. Prevádzka ŠKD prebieha v štyroch heterogénnych oddeleniach. Oddelenia ŠKD sú situované v klasických triedach. K využitiu máme k dispozícii multimediálnu učebňu, telocvičňu, átrium školy, školské ihrisko. Súčasťou školy je aj školská jedáleň, v ktorej sa deti navštevujúce ŠKD stravujú. V škole je v prevádzke aj knižnica, s ktorou je nadviazaná úzka spolupráca.
Charakteristika detí/žiakov
ŠKD navštevujú deti prvého až štvrtého ročníka primárneho vzdelávania. Prevažne sú to deti zo sídliska KVP, ale aj z blízkych obcí a iných školských obvodov. Evidujeme aj žiakov so špeciálnymi výchovnými potrebami, ktorí vyžadujú individuálny prístup a úzku spoluprácu s triednymi učiteľmi a rodičmi detí.
Charakteristika výchovného programu a zameranie ŠZ
VVČ bude smerovaná k príprave detí na život, aby boli schopné kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Stanovený výchovný program má za cieľ formovať, rozvíjať u detí tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotovú orientáciu. Prioritou je pre nás výchova v duchu humanistických princípov, pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať v tíme a celoživotne sa vzdelávať.
Hlavné smerovanie kmeňového ŠZ je stanovené už v samotnom názve programu „Edukácia prostredníctvom hry“. Výberom vhodných pedagogických stratégií chceme prostredníctvom hry pôsobiť na deti a rozvíjať ich kľúčové kompetencie. Hra má deti motivovať k aktivitám, pri ktorých sa učia, vzdelávajú, emocionálne a sociálne zrejú. Ponúkaním zmysluplnej VVČ a vytvorením ďalších vedľajších programov „Malí športovci v ceste za zdravím, Malí umelci tvoria krajší svet a Malí záchranári chránia každý kúsok Zeme“ chceme naučiť deti zmysluplne využívať voľný čas. Formovať pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám, podporovať talent, rozvíjať vzťah k umeniu, vytvárať kladný vzťah k prírode. Edukačným pôsobením tak chceme rozvíjať kľúčové kompetencie detí získané na vyučovaní, plniť stanovené ciele v zmysle rozvoja detí v kognitívnej, afektívnej, psycho-motorickej oblasti a predchádzať tak patologickým javom v správaní detí.
Plánovanie a realizácia VVP v ŠZ
Prioritou pre plánovanie VVP bude dodržiavanie obsahu výchovy mimo vyučovania, výchovných štandardov a výchovných osnov výchovného programu. VVČ budú realizované podľa plánov VVČ vychovávateľa, ktoré si každá vychovávateľka vypracuje jednotlivo na každú tematickú oblasť výchovy (ďalej len TOV) samostatne s určením obsahu, výchovno-vzdelávacieho cieľa, špecifického cieľa, pedagogických stratégií a kľúčových kompetencií, ktoré budú prostredníctvom VVČ rozvíjané. Zároveň si vychovávateľky budú pripravovať prehľad týždennej činnosti plánovaním odpočinkovej, rekreačnej, záujmovej činnosti, prípravy na vyučovanie a plánovanie ŠZČ. V pláne VVČ budú zakomponované aj úlohy vyplývajúce z POP MŠ nasledovne: zdravý životný štýl, telovýchovné aktivity, problémy životného prostredia, environmentálna výchova, ľudské práva, aktivity na rozvoj finančnej a čitateľskej gramotnosti.
Pri plánovaní a realizácii VV procesu budeme vychádzať z odkazu štátneho vzdelávacieho programu, ŠkVP, princípov a cieľov výchovy, ktoré sú zakomponované v hlavných cieľoch výchovného programu nášho ŠZ. Odrážajú sa i v obsahu výchovy mimo vyučovania, v cieľovom zameraní tematických oblastí výchovy, ktoré predstavujú hlavnú náplň výchovno-vzdelávacieho procesu. Zároveň predstavujú hlavný prostriedok na rozvíjanie kľúčových kompetencií dieťaťa.
Schéma zadelenia TOV v rozvrhu týždennej činnosti vychovávateľa
|
Názov dňa |
Zadelenie príslušných TOV |
P |
MÚDRE HLAVIČKY |
Spoločensko-vedná, Dopravná · rozpracovanie spoločensko-vedných tém · výchova k prosociálnemu správaniu · výchova k manželstvu a rodičovstvu · protidrogová výchova · dopravná výchova |
U |
UMELECKÝ DEŇ |
Esteticko-výchovná: Výtvarná, Hudobná, Literárno-dramatická · výtvarné činnosti, tvorivé dielne · spev, hudobno-pohybové hry, tanec, počúvanie hudby, rytmické cvičenia · práca s knihou, knižničná činnosť · tvorivá dramatika, hranie rolí |
S |
OLYMPIJSKÝ DEŇ |
Telovýchovná, športová, zdravotná (turistická) · činnosti zábavného charakteru · športové, pohybové, štafetové hry · aktivity k rozvoju zdravého životného štýlu |
Š |
ZRUČNÝ DEŇ |
Pracovno-technická · základy ručných prác, · práca so stavebnicou, konštrukčné hry · verejno-prospešné aktivity · práca s rôznym materiálom, tvorivé dielne |
P |
EKO DEŇ |
Prírodovedno-environmentálna · prírodovedné témy · ekologické témy · projekty · zážitkové učenie |
Dlhodobé projekty:
· Školské akadémie – príprava kultúrnych programov.
· Výstava detských prác vo verejných priestoroch školy. Estetizácia školy.
· Projektové vyučovanie s environmentálnym zameraním, práca oddielu
Záchranárov Zeme.
· Vianočná besiedka. Rozlúčka so štvrtákmi.
· Súťaže: zdravá výživa, športová, vedomostná, v speve „Na ľudovú nôtu“, „Talentárium“, „Človeče nehnevaj sa“, dopravný kvíz, literárny kvíz, atď.
· Celoročné súťaže: „Zlatá vareška“ v kultúre stolovania a správania sa detí v ŠJ. O najčistotnejšie oddelenie, O najlepšie detské srdiečko.
· Zážitkové učenie v ŠKD.
2.3 Spolupráca s partnermi
Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v ŠKD sú pre nás dôležitým východiskom požiadavky partnerov (rodičov, detí, zriaďovateľa, obce), potreby detí, tradície ŠZ. Zavedením systému zabezpečenia kvality ŠZ, jeho autoevalvácie sa snažíme zistiť požiadavky svojich partnerov a následne na ne operatívne reagovať. Snažíme sa o ústretovú komunikáciu s rodičmi detí formou zasadnutí triednych aktívov ZRŠ, kde podrobne informujeme rodičov o aktivitách, plánoch nášho ŠZ. Poskytujeme rodičom individuálnym rozhovorom spätnú väzbu úrovne zvládnutia výchovno-vzdelávacích postupov, v čom majú deti nedostatky, rezervy, aké pokroky u nich nastali, informujeme o úspechoch detí. K zlepšeniu spolupráce sme zaviedli informačný servis pre rodičov aj formou internetovej stránky ŠKD, ale aj informačnou tabuľou pri vstupe do budovy školy, kde prezentujeme aktuálnu činnosť zariadenia.
Súčasná doba stavia ŠZ do pozície poskytovateľov služieb, preto v centre našej pozornosti musia byť partneri, ktorým službu poskytujeme – rodičia, deti. Príprava kvalitného výchovného programu je jedným z nástrojov k napredovaniu ŠZ a ukazovateľom jeho kvality. Hlavným cieľom našej práce je dosiahnutie spokojnosti rodičov a detí s ponúkaným výchovno-vzdelávacím programom v našom zariadení.
Ukazovateľmi kvality budú pre nás:
· účasť rodičov na akadémiách,
· dobrá spolupráca s rodičmi, komunikácia, ZRŠ,
· vzájomná pomoc pri výchove detí,
· prezentácia prác detí vo verejných priestoroch školy,
· ponúkaný informačný servis (internetová stránka ŠKD, informačné tabule),
· realizácia celoklubových aktivít pre deti,
· realizácia špeciálnych záujmových činností podľa vedľajších programov VP,
· realizácia dní otvorených dverí,
· besiedky, školské akadémie.
Dobrú spoluprácu vykazujeme aj s MÚ mestskej časti sídliska KVP. Zapájame sa do kultúrnych aktivít, ktoré MÚ pripravuje pre deti. Zúčastňujeme sa na aktivitách pre seniorov sídliska, či vystúpenia v rámci Vianoc, Dňa detí atď.
2.4 Kľúčové kompetencie dieťaťa
Kľúčová kompetencia je preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu pri samotnej príprave na vyučovanie a sebavzdelávaní, v osobnom rozvoji, v aktívnom využívaní voľného času a v budúcom aktívnom uplatnení sa v praktickom živote. Kľúčovými kompetenciami sa určujú požadované vedomosti, zručnosti, schopnosti a hodnotová orientácia, ktoré má mať dieťa v čase ukončenia dochádzky do ŠZ. V ŠKD ide o rozvíjanie kľúčových kompetencií, ktoré deti získavajú vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole. Vytýčenie kľúčových kompetencií je nevyhnutným východiskom pre tvorbu ďalších častí výchovného programu, najmä výchovných štandardov. Kompetencie si dieťa rozvíja aktívnou účasťou na VVČ v ŠKD, sú výsledkom obsahu výchovy mimo vyučovania a základom koncepcie VVČ v ŠZ.
Dieťa si po ukončení spravidla štvorročného pobytu v ŠKD osvojí tieto kľúčové kompetencie:
1. Sociálne kompetencie:
· pomenuje svoje potreby, city a pocity,
· zvládne jednoduché stresové situácie,
· vlastným postupom rieši jednoduché konflikty,
· presadzuje autonómiu a práva svojej osobnosti,
· správa sa v kolektíve, skupine podľa spoločenských pravidiel a noriem,
· efektívne spolupracuje v skupine,
· uvedomuje si potreby žiakov a osôb so zdravotným znevýhodnením,
· uvedomuje si potreby ostatných detí,
· poskytne pomoc alebo pomoc privolá.
2. Občianske kompetencie:
· prejavuje úctu k rodičom a k starším osobám,
3. Komunikačné kompetencie:
4. Pracovné kompetencie:
5. Kompetencie učiť sa učiť:
6. Kultúrne kompetencie:
2.5 Charakteristika výchovy mimo vyučovania v kmeňovom ŠZ
Pedagogickým ovplyvňovaním voľného času mimo vyučovania poskytujeme príležitosť viesť deti k racionálnemu využívaniu voľného času, formovať hodnotné záujmy, uspokojovať a kultivovať významné ľudské potreby, rozvíjať špecifické schopnosti a upevňovať žiaduce morálne vlastnosti. Za kľúčovú úlohu výchovy mimo vyučovania (ďalej len VMV) pokladáme rozvíjanie potreby celoživotného vzdelávania, hlavne v súvislosti so záujmovou orientáciou človeka. Vhodné pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí je jednou z účinných foriem prevencie tak závažných výchovných problémov, ako sú prejavy agresie, drogová závislosť a iné negatívne vplyvy spoločnosti.
Výchova mimo vyučovania ako špecifická oblasť výchovného pôsobenia, plní tieto funkcie:
· výchovno-vzdelávaciu
· zdravotnú
· sociálnu
Na plnenie výchovno-vzdelávacej funkcie kladieme obzvlášť veľký dôraz. Prostredníctvom pestrých záujmových činností je nutné deti motivovať k hodnotnému využívaniu voľného času, k získaniu nových vedomostí, zručností i návykov a tým i k rozvoju poznávacích procesov a k celoživotnému vzdelávaniu. Úspechy v záujmových činnostiach prinášajú pocit uspokojenia, príležitosť k sebarealizácii a primeranému seba hodnoteniu. Na základe praktických činností a skúseností si deti vytvárajú vlastný názor na život a na svet.
Zdravotnú funkciu sa vynasnažíme plniť usmerňovaním režimu dňa tak, aby podporoval zdravý telesný a duševný vývoj detí. Svojich zverencov budeme zapájať do telovýchovných a športových aktivít. Veľký dôraz bude kladený na relaxáciu, odpočinok, ale aj pravidelný pobyt detí vonku. V rámci záujmových činností budeme viesť deti k správnej životospráve, racionálnej výžive, formovaniu hygienických návykov a dodržiavaniu hygieny. Dieťa však okrem organizovanej činnosti potrebuje i neorganizované spontánne aktivity, alebo čas na individuálny oddych, ktorý im bude umožnený.
Sociálna funkcia – socializácia, ako proces adaptácie jedinca do sociálneho prostredia patrí k hlavným cieľom VVP. Deti si v rámci VVČ, aktivít ŠKD, priamym pedagogickým pôsobením vychovávateľov v rôznych situáciách osvojujú formy spoločenského správania, primeranú sociálnu komunikáciu, formujú sa vzťahy na rôznej úrovni.
2.6 Obsah výchovy mimo vyučovania
Odpočinkové činnosti
Tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti.
Sú psychicky a fyzicky nenáročné, slúžia k odstráneniu únavy, relaxácie. Do režimu dňa ich zaraďujeme v rámci činnosti ranného ŠKD, predĺženého klubu, no najčastejšie poobede, respektíve po vyučovaní. Podľa situácie môžu mať charakter odpočinku v kóji, v lavici, či počúvanie audio nahrávok, čítanie kníh, príbehov, voľné rozhovory, voľné kreslenie, spontánna činnosť, aktívna, pasívna muzikoterapia, spoločenské, námetové hry, zábavné hry atď.
Rekreačné činnosti
Tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Slúžia k odreagovaniu a odstráneniu únavy z vyučovania, obsahujú však pohybovo náročnejšie aktivity telovýchovného, športového alebo turistického zamerania, či manuálnej práce. Pokiaľ to dovoľujú poveternostné podmienky, konajú sa vonku, na čerstvom vzduchu.
Realizujeme: pohybové, športové, kruhové hry, loptové hry, hudobno-pohybové hry, štafetové hry, tematické vychádzky so zameraním dopravným, prírodovedným, vlastivedným, voľné hry na detskom ihrisku, školskom ihrisku, ale aj zábavné hry v triede, spoločenské či konštrukčné hry atď.
Záujmové činnosti
Tvoria hlavnú náplň výchovy mimo vyučovania, prostredníctvom ktorých rozvíjame kľúčové kompetencie dieťaťa. Princíp dobrovoľnosti je však obmedzený, môžeme hovoriť o relatívnej dobrovoľnosti. Vychovávateľ musí využiť svoje pedagogické majstrovstvo, vytvoriť podmienky a navodiť situáciu tak, aby deti ponúkaný program prijímali dobrovoľne. ZČ sú najdôležitejšou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučovania.
Realizujeme ich prostredníctvom stanovených inštitucionálnych cieľov všetkých tematických oblastí výchovy, ktoré sú vo výchovnom programe podrobne rozpracované v piatej kapitole.
Seba obslužné činnosti
Majú charakter povinnosti. Zameriavajú sa na vedenie detí k samostatnosti v starostlivosti o vlastnú osobu a osobný majetok. Ich podstata spočíva v pestovaní návykov osobnej hygieny, účelného a vkusného obliekania, návykov starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia a návykov pri jednaní s ľuďmi.
Spoločensky prospešné činnosti
Tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Spočívajú vo vedení detí k dobrovoľnej práci v prospech druhých ľudí, jednotlivcov či sociálnych skupín. Napríklad podiel na ochrane a tvorbe životného prostredia, pomoc slabším, starším, chorým osobám. Tieto aktivity sa pri dobrom pedagogickom vedení výrazne podieľajú na formovaní kladných charakterových vlastností.
Príprava na vyučovanie
Má charakter povinnosti. Predstavuje okruh činností, ktoré súvisia s plnením školských povinností. Úlohou prípravy na vyučovanie je precvičovať, opakovať, prípadne prehlbovať a tým aj upevňovať poznatky z vyučovania, získané zručnosti a návyky rozširovať, konkretizovať a aplikovať v praxi na základe chápania nových vzťahov a súvislostí. Súčasne si dieťa postupne osvojuje zručnosti a návyky práce s knihou alebo inými pomôckami. Príprava na vyučovanie plní výchovné aj vzdelávacie úlohy. K vzdelávacím úlohám patrí vypracovávanie písomných a ústnych úloh, prehlbovanie poznatkov získaných v škole a ich overovanie v konkrétnych činnostiach. Výchovnou úlohou je formovanie záujmu o sebavzdelávanie a formovanie návyku pravidelného a systematického plnenia školských povinností a starostlivosť o školské potreby.
2.7 Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti
Výber pedagogických stratégií vedie k rozvíjaniu kľúčových kompetencií detí/žiakov a napĺňaniu cieľov a poslania výchovy. Zároveň sú prostriedkom k premene tradičnej výchovy na modernú. Je dôležité, aby každý pedagóg poznal a vhodne využíval pedagogické stratégie. V procese výchovy mimo vyučovania sa uplatňujú špecifické princípy, metódy, formy a prostriedky.
2.7.1 Zásady (princípy) výchovy
Zásady (princípy) výchovy sú základné pravidlá, požiadavky na výchovno-vzdelávací proces, sú v súlade s cieľmi výchovy. Tieto princípy sa nevyskytujú samostatne, vzájomne sa podmieňujú a ovplyvňujú výsledky vzájomnej spolupráce vo všetkých fázach výchovného procesu. Vo výchovno-vzdelávacom procese budeme uplatňovať tieto zásady:
· Zásada názornosti - musí rešpektovať ontogenetický vývoj vychovávaného, pričom hlavnú rolu má bezprostredná životná skúsenosť a vlastná činnosť.
· Zásada sústavnosti a cieľavedomosti – určuje zámerné pedagogické pôsobenie rozdelené do sústavy na seba nadväzujúcich krokov, smerujúcich k stanoveniu dlhodobého cieľa. Vo VMV je to utváranie zručností, schopností, postojov a hodnotovej orientácie.
· Zásada postupnosti – pedagóg postupuje od známeho k neznámemu, od blízkeho k vzdialenému, od jednoduchého k zložitému.
· Zásada aktívnosti – pedagóg motivuje a vyberá také činnosti, aby sa do nich zapojili všetci účastníci, aj keď ich miera zapojenia môže byť rôzna.
· Zásada primeranosti – apeluje na pedagóga, aby pri výbere činnosti zohľadňoval fyzickú a mentálnu vyspelosť detí a ich momentálny stav. Požiadavky musia byť veku primerané, aby nezaťažovali, ale aj nenudili jednoduchosťou.
· Zásada vyzdvihovania kladných rysov osobnosti – pochvala, uznanie a ocenenie sú najlepšou motiváciou k ďalšej činnosti.
V oblasti výchovy mimo vyučovania budeme uplatňovať aj nové princípy:
Princíp dobrovoľnosti – je pri práci s deťmi vo voľnom čase podstatný. Znamená dobrovoľnú účasť detí na činnostiach. Má však určité obmedzenia, napríklad pri realizácii záujmových činností hovoríme o relatívnej dobrovoľnosti. Pedagóg vytvára podmienky a navodzuje situáciu tak, aby deti ponúkaný program prijali dobrovoľne. To predpokladá znalosť, rešpektovanie potrieb a priania detí a schopnosť účinnej motivácie, využitie pedagogického majstrovstva pedagóga.
Princíp názorového pluralizmu a od ideologizovania výchovy zdôrazňuje požiadavku slobodného rozhodovania mladého človeka pri výbere hodnôt, ich vnútorné prežitie a spracovanie, vytvorenie si vlastného názoru na vec alebo jav.
Princíp demokracie a humanizmu vyjadruje požiadavku rešpektovať osobnosť
dieťaťa. Patrí k základným princípom humánnej a demokratickej školy, výchovy a vzdelávania v nej. Demokracia predstavuje slobodu, ale aj zodpovednosť za vlastné skutky, slová.
Princíp mravnosti a tolerancie vyjadruje požiadavku, aby sme vychovávali osobnosť,
ktorá vie pochopiť aj názor iného človeka, vie sa vcítiť do jeho problémov, dokáže
pomôcť bez nároku na odmenu.
Princíp sociálneho konsenzu vyjadruje požiadavku a súlad pri riešení úloh
a problémov vzniknutých v rámci výchovnej skupiny. Každý jedinec musí byť prijímaný, má mať v skupine svoje miesto, postavenie.
Princíp aktivity predpokladá vedenie detí k aktívnemu podielu vo všetkých fázach činnosti, teda pri plánovaní, príprave, realizácii a hodnotení. Podmienkou je podporovanie iniciatívy, nápaditosti a samostatnosti vrátane uplatňovania samosprávnych prvkov (participácie).
Princíp jednoty a špecifickosti vyučovania a výchovy mimo vyučovania vymedzuje spoločné plnenie výchovného cieľa – rozvoj osobnosti dieťaťa. Princíp vyžaduje i požiadavku spolupráce pedagógov a predpokladá možnosť kompenzácie týchto dvoch oblastí výchov.
Princíp sebarealizácie znamená takú štruktúru činnosti, aby každý jedinec mohol uplatniť svoje špecifické schopnosti. V mimo vyučovacích aktivitách môže nájsť uplatnenie i dieťa, ktoré je menej úspešné v škole. Prežívanie úspechu je významný činiteľ pre zdravý duševný vývoj človeka.
Princíp optimizmu a radosti z vykonávanej činnosti zdôrazňuje požiadavku, aby
pedagóg vytváral vhodnú klímu, bez stresov a nervozity, aby každý účastník mohol
prispieť k pozitívnemu výsledku. Mala by vládnuť atmosféra vzájomnej dôvery,
spolupráce, družnosti a spoločná radosť z dosiahnutých výsledkov.
2.7.2 Formy výchovy
Podľa počtu účastníkov budeme využívať tieto formy:
· Hromadné formy - rozširujú informácie detí, rozvíjajú ich poznávacie schopnosti, zvyšujú celkovú kultúru. Patria sem: besedy, divadelné predstavenia, exkurzie, športové podujatia, výlety, oslavy atď.
· Skupinové formy - cieľom je uspokojovať záujmy detí vo všetkých oblastiach, rozvíjať tvorivé schopnosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu. Patria sem: práca v rôznych záujmových útvaroch, činnosť stabilných záujmových skupín, súborov atď.
· Individuálne formy - je určená pre prácu pedagóga s jednotlivcami, práca s nadanými a talentovanými deťmi, so zaostávajúcimi, handicapovanými deťmi, príprava na súťaže atď.
Organizačné formy záujmovej činnosti:
· Pravidelná ZČ – pravidelné stretnutia relatívne stabilných skupín záujmových útvarov a druh záujmovej činnosti pod vedením vychovávateľa.
· Nepravidelná (príležitostná) ZČ – jednorazové, nepravidelne sa opakujúce podujatia pre všetkých záujemcov (stretnutia, besedy, súťaže, prehliadky, olympiády, výlety, návštevy verejných podujatí atď.)
· Spontánna, neorganizovaná ZČ - sa realizuje individuálne i v kamarátskych skupinách a je výsledkom individuálnej či skupinovej spontánnej aktivity.
2.7.3 Metódy výchovy
Výchovná metóda je cieľavedomé usporiadanie činnosti vychovávateľa a vychovávaného, v ktorej sa realizujú vytýčené ciele. Je to výchovný postup, pomocou ktorého sa formuje mravné vedomie, city a vôľové vlastnosti detí, prostredníctvom ktorého sa deti zároveň učia mravne konať a správať. Vo výchovno-vzdelávacom procese budeme využívať:
TRADIČNÉ (KLASICKÉ) METÓDY – patria k základom edukačného procesu v ŠKD:
Metóda rozhovoru
Metódy praktickej činnosti (cvičenie, tréning, hudobné a výtvarné činnosti atď.)
Metódy názorno-demonštračné (pozorovanie, porovnávanie, demonštrácia atď.)
Metóda požiadaviek - požiadavkami pedagóg konkretizuje požadované úlohy, možno ich použiť vo forme: rozkazov, príkazov, nariadení, upozornení, napomenutí a odporúčaní. Požiadavky musia byť vyslovené zrozumiteľne, musia byť primerané veku a individuálnym osobitostiam dieťaťa.
Metóda vysvetľovania - nasleduje hneď po metóde požiadaviek. Pedagóg ňou pôsobí na rozumovú stránku dieťaťa. Cieľom je objasniť vychovávanému podstatu požiadaviek, ktoré sa na neho kladú alebo budú klásť.
Metóda presviedčania - pôsobí na rozumovú, intelektuálnu a citovú stránku osobnosti dieťaťa. Formuje sa ňou psychická kvalita. Ide o cieľavedomé slovné pôsobenie vychovávateľa na vedomie vychovávaného v tom zmysle, aby pochopil, poznal a osvojil si podstatu noriem, zásad a pravidiel správania a konania. Dieťa získava objektívne kritériá pre hodnotenie vlastného konania i konania iných osôb. Presviedčanie možno uskutočniť nasledovnými formami: vysvetľovanie, etické hovory a besedy, diskusie, atď.
Metóda cvičenia a navykania - sú metódy, v ktorých sa na utváraní chovania detí podieľa ich činnosť.
Metóda kladného vzoru, príkladu - ide o napodobňovanie určitých vzorov deťmi. Úlohou výchovy je dávať zverencom čo najviac kladných vzorov. Vychovávateľ pôsobí na deti svojím spôsobom vyjadrovania, úpravou zovňajšku, vzťahom k ľuďom a k práci a celkovým prístupom k deťom. Možno i uvádzať príklady významných osobností.
Metódy mravného hodnotenia - metódy hodnotenia používané pri hodnotení správania a konania detí:
a) Metódy povzbudzovania – sú založené na pozitívnej motivácii. Formy povzbudzovania: vyjadrenie súhlasu, prejavenie dôvery, pochvala (individuálna, pred členmi skupiny, pred rodičmi) a odmena (verbálna, neverbálna). Ide o prostriedky hodnotenia kladných prejavov v správaní dieťaťa, spôsobujú uspokojenie, radosť, pozitívne vplývajú na výkon a správanie, na rozvoj mravných, vôľových i charakterových vlastností.
b) Metódy trestania – dôležité je dodržanie nasledovných požiadaviek: z výchovy vylúčiť fyzické tresty, vylúčiť tresty, ktoré útočia na ľudskú dôstojnosť (šikanovanie), trestaný si musí uvedomiť, že trest je prirodzeným dôsledkom jeho vlastnej negatívnej činnosti a nie prejavom nadradenosti trestajúceho. Trest je prostriedok na hodnotenie negatívnych prejavov v správaní detí, upozorňuje na nedostatky v správaní a nabáda k náprave. Formy trestov: vyjadrenie nesúhlasu, odloženie výhody alebo zábavy, zrušenie výhody alebo zábavy, pokarhanie, znížená známka zo správania, zmena výchovného prostredia (preradenie dieťaťa, resp. jeho podmienečné alebo úplné vylúčenie).
AKTIVIZUJÚCE METÓDY
Pozitívne výsledky dosiahnuté využívaním tradičných metód nie sú pre nás dôvodom k nemennosti. K skvalitneniu a zefektívneniu edukačného procesu budeme využívať aj nové a netradičné metódy s dôrazom na tvorivo-humanistický prístup. Výber metód má byť zameraný k podporovaniu aktivity, samostatnosti a tvorivosti dieťaťa. Preto je potrebné viac využívať vnútornú motiváciu a aktívnu účasť dieťaťa v procese výchovy. Pri realizácii edukačných aktivít preto vo veľkej miere budeme využívať aktivizujúce metódy napríklad:
Didaktické hry – sú najčastejšie používanými aktivizujúcimi metódami. Ovplyvňujú racionálnu sféru dieťaťa, prinášajú pozitívne zážitky z hľadania, objavovania.
Problémové metódy – tvoria základ aktivizujúcich metód. Kladú dôraz na aktivitu, produktívne myslenie a samostatnosť detí (Heuristické (objavné) metódy).
Diskusné metódy – ich cieľom je naučiť deti komunikovať medzi sebou, ale aj vnímať ostatných, aktívne počúvať. (Diskusia, Brainstorming)
Situačné metódy – sú založené na prehľadnej, riešiteľnej, primeranej a vhodnej problémovej situácii, ktorú pedagóg nadnesie. Deti diskutujú k problémovej situácii, hľadajú riešenia, čím rozvíjame ich hodnotiace myslenie.
Inscenačné metódy – tu už deti nezostávajú len pri slovných vyjadreniach, ale využíva sa ich aktívny vstup (čo konkrétne by urobili). Zinscenujú určitú situáciu, následne sa v rámci diskusie pokúsia nájsť riešenie problému. Ide teda o simuláciu situácií.
Tvorivá dramatika, dramatické hry, dramatizácia – pomáha deťom získavať skúsenosti a odbúravať strach z prezentovania pred skupinou.
Pantomíma – vyjadrenie pocitov a myšlienok pohybom.
Hranie rolí – nemá presne stanovený scenár, je zadaná len situácia a určitá rola, ktorú má dieťa stvárniť.
Pri výbere pedagogických stratégií veľký dôraz kladieme na využitie zážitkovej metódy a projektovej metódy, ktorá sa stáva nenahraditeľnou cestou k dosiahnutiu progresu (pokroku) u detí.
Zážitkové (skúsenostné) metódy – podporujú socializáciu detí a učenie cez zážitky, rozvíjajú sociálne zručnosti. Sú základom k ovplyvňovaniu personálneho rozvoja dieťaťa (sebadôvera, sebapoznanie, sebaúcta, sebahodnotenie, sebarealizácia), ale aj rozvoj prosociálneho správania(asertivita, empatia, kooperatívnosť, spôsobilosť verbálnej a neverbálnej komunikácie, aktívne počúvanie).
Projektová metóda – podporuje u detí riešenie komplexných problémov efektívnym spôsobom a získavanie skúseností praktickou činnosťou.
Klady: Motivuje deti k aktívnemu učeniu. Učí spolupracovať, zbližuje deti a pedagóga. Rozvíja komunikačné schopnosti. Učí tvoriť, podnecuje kreativitu, fantáziu. Zvyšuje sebavedomie dieťaťa. Učí hľadať, spracovávať, vyhodnocovať, prezentovať informácie.
3 Výchovný plán
Zákon č.245/2008 Z. z. v § 10, v odseku 3 a 4 uvádza, že: „Výchovné plány obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Výchovné plány sú súčasťou výchovných programov a určujú celkovú skladbu výchovných oddelení a výchovných skupín pre príslušný ročník výchovného programu“.
Tematické oblasti výchovy: |
||||
Názov tematických oblastí výchovy |
Počet výchovno-vzdelávacích činností/aktivít v jednotlivých oddeleniach ŠKD: |
|||
1.odd. |
2.odd. |
3.odd. |
4.odd. |
|
Vzdelávacia oblasť |
150 |
150 |
150 |
150 |
Spoločensko-vedná oblasť |
33 |
33 |
33 |
33 |
Pracovno-technická oblasť |
33 |
33 |
33 |
33 |
Prírodovedno-environmentálna oblasť |
33 |
33 |
33 |
33 |
Esteticko-výchovná oblasť |
33 |
33 |
33 |
33 |
Telovýchovná, zdravotná a športová (turistická) oblasť |
33 |
33 |
33 |
33 |
Špeciálne záujmové činnosti: |
||||
Názvy: |
Počet hodín VVČ: |
|||
Malí umelci - výtvarníci |
- |
- |
- |
27 |
Pohybové hry |
- |
27 |
- |
- |
Šikovníček |
27 |
- |
- |
- |
Malí divadelníci |
- |
- |
27 |
- |
|
|
|
|
|
4 Forma výchovy a vzdelávania
V zmysle ustanovenia § 54, odseku 5, zákona č.245/2008 Z. z. sa forma výchovy a vzdelávania v našom ŠZ uvádza ako poldenná.
5 Tematické oblasti výchovy
Tvoria hlavnú náplň výchovy mimo vyučovania realizovanú prostredníctvom záujmových činností. Sú najdôležitejšou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučovania. Edukačný proces v ŠKD prebieha vo všetkých tematických oblastiach výchovy (ďalej len TOV). Výchovno-vzdelávacie poslanie napĺňame prostredníctvom stanovených inštitucionálnych cieľov TOV a vytýčením špecifických cieľov jednotlivých VVČ, čím rozvíjame kľúčové kompetencie dieťaťa. Cieľové zamerania TOV vedú k rozvoju osobností detí, ich spoločenskej a hodnotovej orientácie. Slúžia k uspokojovaniu individuálnych potrieb, záujmov, rozvíjaniu schopností, zručností, návykov, postojov detí. Umožňujú zmysluplne napĺňať ich voľný čas. Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania sa realizuje v týchto tematických oblastiach výchovy s cieľovým zameraním:
Vzdelávacia oblasť
· samostatne riešiť zadania domácich úloh,
· získavať nové poznatky a informácie z rôznych zdrojov,
· rozvíjať efektívne spôsoby učenia sa,
· získavať vzťah k celoživotnému vzdelávaniu,
· upevňovať učivo formou didaktických hier,
· zvyšovať jazykovú kultúru vo verbálnom a písomnom prejave.
Spoločensko-vedná oblasť
· prejavovať úctu k rodičom, starším, osobám so zdravotným postihom,
· posilniť základy k národnej a štátnej príslušnosti, poznať regionálne tradície,
· vyjadrovať svoj názor, vypočuť opačný názor,
· využívať všetky dostupné formy komunikácie,
· rozlíšiť kultúrne a nekultúrne prejavy v správaní,
· poskytnúť pomoc alebo pomoc privolať,
· poznať a uplatňovať využitie práv dieťaťa,
· upevňovať sebaúctu, sebadôveru, rozvíjať reflexiu, spoznávať seba samého.
Esteticko-výchovná (výtvarná, hudobná, literárno-dramatická) oblasť
· podporovať talent a špecifické schopnosti,
· objavovať krásu v bežnom živote,
· podieľať sa na príprave kultúrnych podujatí,
· rozvíjať základy tvorivých schopností a zručností, vzťahu k umeniu,
· rešpektovať a tolerovať hodnoty iných kultúr.
Telovýchovná, zdravotná a športová (turistická) oblasť
· kultivovať základné hygienické návyky,
· rozvíjať schopnosť relaxovať pravidelným cvičením a pohybom,
· pochopiť škodlivosť fajčenia, alkoholu a iných drog,
· formovať pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám a športu,
· poznať princípy zdravého životného štýlu,
· rozvíjať talent a schopnosti.
Pracovno-technická oblasť
· rozvíjať základy manuálnych a technických zručností,
· získať zručnosti potrebné pre praktický život,
· tvoriť jednoduché projekty,
· viesť k osobnej zodpovednosti za vykonanú prácu,
· prezentovať sám seba, spolupracovať v skupine.
Prírodovedno-environmentálna oblasť
· chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a životným prostredím,
· chrániť životné prostredie,
· získať vedomosti a zručnosti pri tvorbe a ochrane životného prostredia,
· vytvárať kladný vzťah k prírode a zvieratám,
· zaujať pozitívne postoje k prírode.
6 Výchovný jazyk - Podľa § 12, odseku 2, zákona č.245/2008 Z. z. výchovným jazykom v ŠZ je štátny jazyk Slovenskej republiky - slovenský jazyk.
7 Personálne zabezpečenie programu
Podľa §7, zákona č. 317/2009 Z. z. požadovaným stupňom vzdelania pre kategóriu vychovávateľ je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Vyhláška č. 437/2009 Z. z. bližšie špecifikuje kvalifikačné predpoklady a druhy požadovaného štúdia k zaradeniu zamestnancov do kategórie vychovávateľ.
V školskom zariadení pracujú štyri vychovávateľky spĺňajúce kvalifikačné predpoklady pre výkon práce tak, ako vymedzuje zákon č.317/2009 Z. z v § 7. Úplné stredné odborné vzdelanie dosiahli tri vychovávateľky. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získala jedna vychovávateľka.
Vychovávateľky disponujú špecifickými schopnosťami a zručnosťami, ktoré uplatňujú v edukačnom procese. Prejavujú citlivý vzťah k svojim zverencom, rešpektujú ich osobnosť. Vhodným pedagogickým prístupom v duchu humanistických princípov pripravujú deti na život.
V ŠKD pôsobí kolektív pedagógov schopný vzájomnej efektívnej komunikácie, tímovej práce a kooperatívneho prístupu k riešeniu problémov. Vytvárajú pozitívnu klímu vo svojich výchovných oddeleniach, spolupracujú s triednymi učiteľkami a rodičmi na veľmi dobrej úrovni. Dbáme, aby vychovávateľky dosahovali adekvátnu úroveň profesijných kompetencií podľa profesijného štandardu a kompetenčného profilu vychovávateľa podľa vymedzenia § 25, zákona č.317/2009 Z. z.
Pedagogickí zamestnanci v kmeňovom ŠZ na výkon pedagogickej činnosti tak, ako ukladá zákon č. 317/2009 spĺňajú:
· kvalifikačné predpoklady (dosiahnutý požadovaný stupeň vzdelania),
· bezúhonnosť,
· zdravotná spôsobilosť (telesná a duševná spôsobilosť na výkon práce),
· ovládanie štátneho jazyka.
8 Materiálno-technické zabezpečenie programu
Oddelenia ŠKD sú situované v klasických triedach. Herňa ŠKD bola zrušená z dôvodu vytvorenia odbornej učebne pre primárne vzdelávanie. K využitiu máme k dispozícii multimediálnu učebňu, telocvičňu, átrium školy, školské ihrisko. Súčasťou školy je aj školská jedáleň, v ktorej sa deti navštevujúce ŠKD stravujú. V rámci edukácie využívame aj pobočku mestskej knižnice, ktorá je v kmeňovej škole v prevádzke. Škola v posledných rokoch investovala do rekonštrukcie sociálnych a hygienických zariadení pre deti a zamestnancov školy, takže môžeme hovoriť o ich dobrej úrovni. ŠZ prísne dodržuje bezpečnostné a hygienické normy. Snažíme sa rozvíjať hygienické návyky u detí, pravidelne kontrolujeme stav hygienických potrieb, dodržiavanie čistoty v sociálnych zariadeniach i osobnej hygieny detí.
Prostredie vplýva na vytvorenie pozitívnej klímy, preto sa snažíme pre deti vytvárať útulné, estetické prostredie k dosiahnutiu uspokojovania potrieb detí. Preto k vytvoreniu estetického prostredia pripravujeme vkusné výstavy detských prác, pripravujeme pre deti rôzne tematické kútiky využiteľné jednak k zlepšeniu estetiky, rozvoju poznávania, ale aj k hre detí. ŠZ disponuje radom detských a náučných kníh, audio - video nahrávkami. Využívame televízor, DVD prehrávač, magnetofóny.
Za veľký nedostatok však považujeme nevyhovujúci stav vo vybavení oddelení hračkami, spoločenskými, konštrukčnými hrami a športového náčinia, ktoré sú už v dezolátnom stave. Ďalším nedostatkom, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu ŠZ a obmedzuje proces výchovy je slabá variabilita pomôcok, nedostatočné materiálne vybavenie oddelení k edukácii na estetickú a pracovno-technickú TOV. Oblasť materiálno-technického zabezpečenia je pre nás celkovo najproblematickejšia. Nákup základných pomôcok pre ŠKD zabezpečuje Rada rodičov školy vyčlenením istého objemu finančných prostriedkov, no to zďaleka nepostačuje k príprave kvalitného výchovno-vzdelávacieho procesu. Tento problém vnímame ako celospoločenský. Riešenie vidíme v sponzoringu a legislatívnej zmene financovania školstva, o čom sa už tak dlho v pedagogických kruhoch a odborovom zväze pedagógov diskutuje.
9 Zabezpečenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri výchove
Školský zákona č.245/2008 Z. z. vymedzuje v § 152:
„Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné
· prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
· vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálno-patologickým javom,
· zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
· poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,
· viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze“.
Školský klub zodpovedá za bezpečnosť detí, za dodržiavanie hygienických podmienok a ochranu fyzického a duševného stavu detí v čase ich pobytu v ŠKD. Vo VVP prihliadame na základné a fyziologické potreby detí. Zaisťujeme bezpečnosť a ochranu zdravia detí. Každé dieťa navštevujúce ŠKD je stravníkom v školskej jedálni. Zo zdravotného, ale aj etického hľadiska sa držíme pravidla, že ŠKD nemôže navštevovať dieťa, ktoré by sa nestravovalo v jedálni. Vedieme písomnú dokumentáciu o každom úraze. Deti oboznamujeme s pravidlami bezpečnosti spravidla v prvý deň školského roka a priebežne pred realizáciou plánovaných aktivít. Poučenia sa zaznamenávajú do triednej dokumentácie. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove sú podrobne rozpracované v školskom poriadku ŠKD a vnútornom poriadku školy. Riaditeľ školy a bezpečnostný technik zabezpečujú pravidelné kontroly BOZP a odstraňovanie prípadných nedostatkov. Pedagogickí zamestnanci ochraňujú deti pred násilím, šikanovaním a všetkými patologickými javmi.
10 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí
Hlavným cieľom hodnotenia detí je ohodnotiť správanie sa a aktivitu dieťaťa, jeho sociálne spôsobilosti, kľúčové kompetencie. Poskytnúť dieťaťu spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a ich využitie v praxi. Motivovať dieťa k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu.
Kontrola a hodnotenie detí bude prebiehať priebežne a sústavne, čím sa zabezpečí včasné riešenie vzniknutých problémov, ale aj prevencia pred ich vznikom. Využívať budeme metódy mravného hodnotenia a to najmä metódy povzbudzovania, ktoré sú založené na pozitívnej motivácii. Prostriedky hodnotenia kladných prejavov v správaní dieťaťa, spôsobujú uspokojenie, radosť, pozitívne vplývajú na výkon a správanie, na rozvoj mravných, vôľových i charakterových vlastností (vyjadrenie súhlasu, prejavenie dôvery, pochvala individuálna, pred členmi skupiny, pred rodičmi a odmena verbálna, neverbálna). Jednou z odporúčaných a preferovaných foriem hodnotenia a kontroly je vlastné sebahodnotenie detí, možnosť obhájiť svoje správanie, či riešenie problému na základe konzultácie v kolektíve.
Cieľom hodnotenia výsledkov detí v školskom klube je poskytnúť deťom a ich rodičom spätnú väzbu o úrovni zvládnutia výchovno-vzdelávacích postupov, v čom majú nedostatky, kde rezervy a aké pokroky u nich nastali. Hodnotenie zároveň slúži ako motivačný stimul pre deti k napredovaniu. Hodnotenie realizujeme na základe humanistických princípov. Prostredníctvom hodnotenia dieťaťa sledujeme jeho úroveň dosahovania očakávaných výstupov v jednotlivých oblastiach výchovy, rozvíjanie kľúčových kompetencií. Pri hodnotení detí aplikujeme metódy individuálneho prístupu, povzbudenia, pozorovania, rozhovoru, aktivizácie. Využívame úzku spoluprácu s triednymi učiteľmi a rodičmi. Hodnotenie je založené na individuálnom prístupe každého vychovávateľa k dieťaťu a rešpektovaní jeho individuality a osobnosti, rešpektovaní práva dieťaťa na omyl. Vychovávateľky hodnotia, zverejňujú a oceňujú úspechy detí v mimoškolských aktivitách a využívajú ich na motiváciu a stimuláciu ostatných detí. Hodnotenie a kontrola detí sú realizované verbálnou formou, zápismi pochvál, bodovacím systémom v jednotlivých oddeleniach, ale aj vecným stimulom v podobe vecných odmien (súťaže atď.).
11 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov ŠZ
Systém kontroly a hodnotenia orientujeme predovšetkým na zvyšovanie kvality VVČ a na plnenie cieľov stanovených vo VP. K dosiahnutiu pozitívneho efektu hodnotenia má ŠZ vybudovaný systém hodnotenia pracovného výkonu. Vnútorná kontrola v ŠZ je zameraná na mnoho oblastí, s ktorými sú zamestnanci oboznámení. Plán kontroly a kritéria hodnotenia zamestnancov sú vypracované ako samostatné prílohy k plánu práce na príslušný školský rok. Hodnotenie zamestnancov realizujeme prostredníctvom hospitačnej činnosti riadiaceho zamestnanca, pozorovaním, rozhovorom, hodnotením výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, metodických materiálov. Pravidelne monitorujeme podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, spokojnosť s prácou zamestnancov, prostredie, klímu v oddeleniach ŠKD. Analyzujeme plánovanie VVČ vychovávateľov a ich individuálne plány činností. Kritériom hodnotenia je spokojnosť detí, rodičov, učiteľov s VV procesom zariadenia a kvalita výsledkov práce. Cieľom kontroly a hodnotenia je optimalizácia pracovného výkonu zamestnancov, ich motivačný stimul k práci a permanentné zlepšovanie všetkých procesov prebiehajúcich v zariadení.
Hodnotenie zamestnancov je nástrojom k poznaniu zamestnanca, jeho pracovného výkonu. Zároveň slúži ako podklad k ďalším personálnym rozhodnutiam ako odmeňovanie, povýšenie, ale aj určenie sankcií, či prepustenie zamestnanca. Vytvára sa priestor pre vznik korektných medziľudských vzťahov. Je motivačným nástrojom pre vychovávateľky. Dozvedajú sa o svojej výkonnosti, rezervách, pracovnom správaní. K dosiahnutiu pozitívneho efektu hodnotenia má škola/ŠZ vybudovaný systém hodnotenia pracovného výkonu. Základom systému je vymedzenie profesijného štandardu a kompetenčného profilu (profesijné kompetencie) zamestnanca, podľa ktorého manažér dokáže posúdiť úroveň podávaného výkonu zamestnanca. Systém hodnotenia sme vytvorili stanovením cieľov a kritérií. Definovali sme štandard, teda očakávanú kvalitu výkonu v danej oblasti, zvolili hodnotiacu stupnicu k výkonom a pripravili hodnotiaci hárok. Systém a zásady hodnotenia pedagogických zamestnancov sú rozpracované v internej smernici školy. Zákon č. 317/2009 Z. z. v § 52 ustanovuje rozsah a spôsob hodnotenia, kto koho, ako často a za akých podmienok hodnotí. Výsledky, kvalitu, náročnosť výkonu pedagogickej činnosti, mieru osvojenia si a využívania profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov hodnotí priamy nadriadený podriadeného jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka.
12 Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie zamestnancov ŠZ
Vychádzame zo zákona č. 245/2008 a zákona č. 317/2009, ktoré ukladajú zamestnancom mať požadované kvalifikačné predpoklady na výkon práce a ukladajú povinnosť neustáleho rozširovania profesijných kompetencií v odbore.
Každému pedagogickému a odbornému zamestnancovi má byť poskytnutá možnosť ďalšieho vzdelávania za rovnakých podmienok. Vzdelávanie a rozvoj pedagógov v kmeňovom zariadení plánujeme a cielene zapracúvame do dokumentov školy. Zamestnanci vypracúvajú osobný plán profesijného rastu, v ktorom uvádzajú názov programov kontinuálneho vzdelávania, ktorého sa plánujú zúčastniť, alebo sa už zúčastňujú. Následne plánujú úlohy a aktivity sebarozvoja, s termínom splnenia. Zo získaných údajov manažér vypracuje plán kontinuálneho vzdelávania na školský rok. Aby investované zdroje školy do vzdelávania zamestnancov boli efektívne vynaložené, je potrebné riadiť rozvoj pedagógov.
V ŠZ sa snažíme, aby v rámci zasadnutí MZ ŠKD vedomosti získané na kontinuálnom vzdelávaní boli predávané ďalej ostatným kolegom. Vychovávateľky presun informácií realizujú formou referátov, prípravou metodických listov, prezentácií. Je nutné zabezpečiť, aby zamestnanci skúsenosti, vedomosti a informácie nadobudnuté prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania uplatňovali aj v praxi, implementovali ich do výchovno-vzdelávacieho procesu. Ďalšie vzdelávanie pedagógov má veľký dopad na celkovú úroveň kvality VVP.
Ciele systému ďalšieho vzdelávania pedagógov:
· Uvádzať začínajúcich pedagógov do praxe (adaptačné vzdelávanie).
· Udržiavať a zvyšovať profesijné kompetencie zamestnancov.
· Motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti.
· Pripravovať pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. tvorba výchovného programu, tvorba štandardov výchovy, atď.
· Pripravovať pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod.
· Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému.
· Pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej atestácie.
Zákon č. 317/2009 Z. z. ukladá povinnosť zamestnancovi sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť jeho kvalifikáciu, ak si to situácia vyžaduje.
13 Systém zabezpečenia kvality ŠZ
V súčasnej dobe je v školstve čoraz viac preferovaným pojmom kvalita. Kvalitu organizácie vytvára tím zamestnancov pod vedením riadiaceho zamestnanca s cieľom dosiahnuť, aby organizácia bola pokladaná za úspešnú. K dosiahnutiu úspešnosti ŠZ je potrebné mať jasnú víziu, predstavu komplexného cieľa, no rozhodujúce postavenie zohráva aj školská kultúra a školská klíma. Školskú kultúru chápeme ako uplatňovanie tradície školy/ŠZ v jej činnosti, určitej hodnotovej orientácie a vzťahov medzi zamestnancami školy. Kultúra školy pôsobí na školskú klímu. Dobrá školská klíma vedie k väčšej spokojnosti zamestnancov, detí/žiakov, ktorí opätovne pozitívne prispievajú k rozvoju dobrej školskej kultúry. Spokojnosť ovplyvňuje efektivitu školy/ŠZ. Prioritou pre nás je dosiahnutie úrovne kvalitného ŠZ k spokojnosti našich partnerov (rodičov, detí). Preto je potrebné zaviesť systém v zabezpečovaní kvality. Oblasť zabezpečenia kvality vnímame ako priebežnú kontrolu stavu nášho ŠZ, s cieľom neustáleho zlepšovania úrovne, kvality.
Rozhodujúci význam pri riadení kvality má vnútorné hodnotenie - autoevalvácia. Cieľom vnútorného hodnotenia je posúdiť vlastnú výkonnosť a odkrývať kritické oblasti, teda zmapovať existujúci stav v zariadení. Sebahodnotenie umožňuje identifikovať silné a slabé stránky, diagnostikovať, čo treba zlepšiť, určiť hlavné priority a naplánovať si činnosti potrebné na zvýšenie kvality ŠZ, vypracovať aj návrhy na odstránenie identifikovaných závažných nedostatkov. Pravidelným sebahodnotením chceme zistiť dynamiku vývoja, v čom sme lepší, v čom sú naše rezervy. Do procesu autoevalvácie zapájame všetkých zamestnancov. Musia poznať silné a slabé stránky zariadenia, príležitosti a ohrozenia. Je dôležité určiť, čo môžeme využiť v prospech ŠZ (silné stránky, príležitosti) a pomenovať riziká (slabé stránky, ohrozenia), aby sme vo vývoji napredovali. Dôslednú analýzu aktuálneho stavu sme zrealizovali na zasadnutí MZ ŠKD zapojením všetkých zamestnancov, využitím techniky merania kvality SWOT analýzy a uplatnením metód brainstorming a diskusie. Všetky vyhodnotené výsledky analýzy sa stali východiskom k stanoveniu strategických cieľov a postupov ŠZ.
Autoevalvačný proces bude v zariadení realizovaný prostredníctvom projektového plánu autoevalvačnej činnosti, ktorý je rozpracovaný v prílohe ročného plánu práce. V projektovom pláne sme stanovili:
· Ciele autoevalvácie.
· Oblasti autoevalvácie.
· Indikátory kvality (kritéria autoevalvácie).
· Nástroje autoevalvácie.
· Časové rozvrhnutie autoevalvačných činností.
Ciele autoevalvácie sú podrobne stanovené v projektovom pláne, individuálne v každej vymedzenej oblasti kvality. Cieľom je získať informácie o stave, kvalite, úrovni ŠZ vo vymedzených oblastiach. Zistiť mieru požiadaviek a potrieb trhu (rodičia, deti, zriaďovateľ, obec) na ponúkané služby ŠZ. Určiť stratégiu ďalšieho vývoja ŠZ.
Oblasti autoevalvácie:
· Výsledky výchovy.
· Kvalita výchovného programu.
· Podmienky edukácie.
· Vonkajšie hodnotenie.
· Klíma v ŠKD.
· Spolupráca s partnermi.
· Vnútorné riadenie.
· Strategické plánovanie.
· Zamestnanci ŠZ (pracovný výkon, profesijný rast, dodržiavanie interných noriem).
Indikátory kvality (kritéria autoevalvácie) sú hľadiská, znaky, podľa ktorých budeme vyhodnocovať, či sa práca v danej oblasti darí:
· spokojnosť rodičov a detí s ponúkaným výchovno-vzdelávacím programom,
· účasť rodičov na akadémiách,
· úroveň dosahovania výstupov v jednotlivých oblastiach výchovy, v rozvíjaní kľúčových kompetencií u detí,
· spolupráca v kolektíve pedagógov,
· spokojnosť zamestnancov, spokojnosť vedenia školy,
· úroveň materiálno-technického vybavenia ŠZ,
· odbornosť, erudovanosť pedagógov,
· kultúra školy/ŠZ,
· pestrosť, úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu,
· organizačné podmienky pre zamestnancov,
· riadenie a vedenie ľudí.
Metódy a nástroje autoevalvácie
Neexistuje žiadny univerzálny autoevalvačný nástroj. Hodnotenie kvality je výsledkom pohľadu s využitím rôznych nástrojov. V ŠZ budeme využívať:
· dotazník pre zamestnancov na hodnotenie kultúry školy,
· dotazník pre rodičov na monitorovanie kvality ŠZ,
· dotazník zamestnanca smerujúci k rozvoju ŠZ,
· pozorovanie, hospitácie manažéra ŠZ,
· pozorovanie prevádzky v ŠKD,
· brainstorming, diskusia, SWOT analýza,
· verejné vystúpenia detí na akadémiách, kronika ŠKD,
· hodnotiaca správa činnosti ŠKD,
· rozhovor s pedagógmi, rodičmi, deťmi,
· zápisnice z porád a zasadnutí MZ ŠKD,
· výstavy detských prác,
· výsledky súťaží, kvízov pre deti,
· gremiálne porady vedenia školy, schôdze ZRŠ.
Časové rozvrhnutie autoevalvácie je podrobne rozpracované v projektovom pláne, s určením presných termínov a delegovaním zodpovednosti.
14 Výchovné štandardy
Zákon č. 245/2008 v § 10, odseku 1, uvádza: „Výchovné štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli nadväzovať na vedomosti, zručnosti a schopnosti získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole“.
V odseku 2 uvádza: „Výchovné štandardy pre deti sa členia na
a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritéria úrovne zvládnutia obsahových štandardov,
b) obsahové štandardy, ktoré určujú, akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti ovládať a prakticky využívať“.
Výchovné štandardy
Vzdelávacia oblasť
Obsahový štandard |
Výkonový štandard |
Gramatické a matematické cvičenie Príprava na vyučovanie Písanie domácich úloh, čítanie Didaktické hry |
Samostatne riešiť zadania domácich úloh Zaujať pozitívny postoj k osobnej zodpovednosti za vykonanú prácu |
Techniky učenia, efektívne učenie (ako sa učiť, rozvíjanie vedomostí) Čítanie textu Reprodukcia príbehu |
Uplatňovať efektívne spôsoby učenia sa |
Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopností |
Vyjadrovať sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou |
Práca s informačnými zdrojmi Čítanie s porozumením, sebavzdelávanie |
Čítať plynule a s porozumením Zaujať pozitívny postoj k vzdelávaniu |
Rozvíjanie slovnej zásoby (jazykolamy, rébusy, doplňovačky, tajničky, hry) |
Preukázať a používať nové poznatky a informácie v nadväznosti na poznatky a vedomosti získané na vyučovaní |
Spoločensko-vedná oblasť
Obsahový štandard |
Výkonový štandard |
||||||||||||
Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch Spolupráca, zodpovednosť, vytváranie pozitívnej klímy v oddelení, dodržiavanie školského poriadku |
Poznať a uplatňovať pravidlá skupiny Spolurozhodovať o živote v skupine |
||||||||||||
Práva dieťaťa, ľudské práva Šikanovanie, diskriminácia, spolužitie bez násilia |
Poznať základné ľudské práva, rozlíšiť dodržiavanie a porušovanie ľudských práv a základných slobôd |
||||||||||||
Naša vlasť, naše mesto Slovensko v Európe, vo svete Úspechy slovenských športovcov, umelcov |
Prejaviť základy hrdosti k národným hodnotám a tradíciám SR |
||||||||||||
Moja rodina, môj domov
členmi rodiny
|
· Prejavovať úctu k rodičom, rodine, ľuďom · Identifikovať a slovne vyjadriť rodinné vzťahy · Poznať a uplatňovať svoje práva · Porovnať vzťahy harmonickej a rozvrátenej rodiny |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Otvorená komunikácia |
Preukázať spôsobilosť verbálnej a neverbálnej komunikácie a aktívneho počúvania |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Ľudská dôstojnosť a sebaúcta |
Preukázať jednoduché zručnosti sebahodnotenia, seba riadenia, seba motivácie |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Pozitívne hodnotenie iných |
Pozitívne prijať a hodnotiť iných v podmienkach bežných i sťažených |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Tvorivosť a iniciatíva Ako sa zachovať pri výskyte možných situácií: šikanovanie, prepad, vlámanie, požiar, obťažovanie, náhla nevoľnosť atď. |
· Uplatňovať tvorivosť v rôznych oblastiach, vrátane medziľudských vzťahov · Aplikovať v praxi pohotové riešenie problémových situácií (privolať pomoc dospelého v krízových situáciách, nebáť sa o probléme hovoriť) · Poznať kontaktné telefónne čísla záchranných zložiek |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Komunikácia a vyjadrovanie citov |
Prejavovať city voči iným a akceptovať citové prežívanie iných |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Empatia |
Aplikovať elementárne základy sociálnej empatie v praxi Zaujať empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihom, starým ľuďom, multikultúrnej a socioekonomickej rozmanitosti ľudstva Akceptovať odlišnosti bez predsudkov a stereotypov |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Asertivita |
Preukázať spôsobilosť nenásilného riešenia konfliktov |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Schopnosť výberu žiaducich reálnych a zobrazených vzorov |
Dosiahnuť primeranú schopnosť nazerania na pozitívne a negatívne vzory |
||||||||||||
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Prosociálnosť v osobných vzťahoch (spolupráca, pomoc, darovanie, delenie sa) |
Preukázať schopnosť nezištne pomáhať iným a prejaviť vnútorné uspokojenie z tejto činnosti |
||||||||||||
Bezpečná cesta do školy Spoznávanie dopravných značiek a značení Dopravné prostriedky, ich klady a zápory |
Uplatniť a dodržať získané základné poznatky z pravidiel cestnej premávky Poznať význam dopravných prostriedkov Vysvetliť ich klady a zápory pre človeka |
||||||||||||
Pracovno-technická oblasť
|
Základy ručných prác: · vyšívanie, prišívanie gombíka · práca s vlnou · práca s textilom |
Preukázať zručnosti potrebné pre praktický život Uplatniť zručnosť pri výkone jednoduchých ručných prác, úprav a údržby odevov |
Aranžovanie · vianočné, veľkonočné ozdoby · príležitostné ozdoby · kvetinová výzdoba |
Uplatniť zručnosť a estetické cítenie pre skrášlenie svojho príbytku, izby či triedy |
Verejno-prospešná práca · čistenie okolia školy, sídliska · brigády · zber papiera, triedenie odpadu |
Prejaviť zručnosť pri jednoduchej manuálnej práci Prevziať osobnú zodpovednosť za vykonanú prácu Zasadzovať sa za udržiavanie čistoty svojho bydliska, okolia, prírody Spolurozhodovať o živote v skupine Kooperovať v skupine |
Modelovanie Práca s modelovacou hmotou (plastelínou, hlinou atď.) Stavby v pieskovisku |
Použiť fantáziu a manuálnu zručnosť pri modelovaní (uvoľňovať napätie, odbúravať stres) |
Prírodovedno-environmentálna oblasť
Obsahový štandard |
Výkonový štandard |
Pozorovanie prírody · prírodovedné vychádzky · zmeny v prírode · striedanie dňa a noci · striedanie ročných období · pojmy strom, les · kolobeh vody v prírode, znečisťovanie vodných tokov · predstavy o zemi · predstavy o vesmíre |
Vyhľadať, zhromaždiť a preukázať nové poznatky o prírode, ekológii Preukázať pozitívny postoj v oblasti tvorby a ochrany prírody a životného prostredia |
Zvieratá
zvierat |
Poznať základné charakteristické znaky domácich zvierat, ich úžitok, príbytky, starostlivosť, ošetrovanie Pomenovať zvieracie rodiny Porovnať spôsob života voľne žijúcich zvierat a domácich zvierat Preukázať elementárne poznatky o exotických zvieratách Prejaviť odmietavý postoj k týraniu zvierat |
Ochrana prírody a životného prostredia · Dôsledky škodlivých zásahov človeka na prírodu a ekológiu (prečo ochorela naša Zem) · Biologická rovnováha v prírode · Pojmy: potravinový článok, potravinový reťazec, korisť, predátor · Vandalizmus v prírode i vo všeobecnosti |
Preukázať zručnosť pri tvorbe a ochrane prírody a životného prostredia Poznať a vysvetliť pojem rovnováha v prírode Formulovať príklad potravinového článku, potravinového reťazca Rozlíšiť pojmy korisť a predátor Prejaviť adekvátny postoj k problému vandalizmu |
Globálne zmeny
· prírodné katastrofy
|
Poznať základné princípy ochrany životného prostredia Vyhľadať, zhromaždiť a preukázať nové poznatky o ekológii Vysvetliť vplyv znečisťovania ovzdušia na zdravie ľudí, klimatické zmeny, počasie Prejaviť pozitívny postoj k ochrane životného prostredia a postoj osobnej zodpovednosti za znečisťovanie ekológie a prírody |
Odpady
|
Preukázať základné poznatky o škodlivom vplyve produkovania odpadov na ekológiu Vysvetliť význam pojmov separovanie, recyklácia odpadov Poznať princípy ekologického nakupovania Demonštrovať škodlivosť odpadu na pokusoch rozložiteľnosti odpadu Uplatňovať zručnosti pri jednoduchej činnosti na tvorbe a ochrane životného prostredia (separovanie odpadu, zber druhotných surovín atď.) |
Telovýchovná, zdravotná a športová oblasť
Obsahový štandard |
Výkonový štandard |
Osobný a sociálny rozvoj Režim dňa, hygiena, kultúra stolovania |
Pomenovať a uplatňovať princípy osobnej hygieny, hygienických návykov, kultúrneho stolovania Dodržiavať denný režim |
Zdravý životný štýl Zásady zdravej výživy Pitný režim Otužovanie, pohyb, relaxácia Dentálna hygiena Zdravotná prevencia |
Poznať zásady zdravého životného štýlu a uplatňovať ich v praxi |
Základy prvej pomoci Úraz, lekárnička Ľudské telo - všeobecná charakteristika |
Preukázať elementárne poznatky o ľudskom tele a uplatňovať zručnosť pri poskytovaní elementárnej prvej pomoci |
Psychotropné látky Drogy, alkohol, fajčenie |
Vysvetliť škodlivosť užívania psychotropných látok na zdravie človeka Prejaviť odmietavý postoj k drogám a iným návykovým látkam |
Relaxačné cvičenia a hry Telovýchovné chvíľky Aktívna muzikoterapia Pasívna muzikoterapia Autogénny tréning |
Poznať pozitívne účinky pravidelnej relaxácie na zdravie človeka Praktizovať relaxačné cvičenia v každodennom živote |
Športové hry |
Preukázať elementárne pohybové zručnosti Používať správnu techniku manipulácie so športovým náčiním |
Pohybové hry |
Preukázať elementárne pohybové zručnosti Aplikovať v hre dohodnuté pravidlá a rešpektovať ich |
Štafetové hry |
Preukázať elementárne pohybové zručnosti Prejaviť záujem o pohybové činnosti |
Rekreačné sezónne hry a športy |
Prejaviť radosť z pohybu, relaxovať pravidelným cvičením a pohybom |
Esteticko-výchovná oblasť
Obsahový štandard |
Výkonový štandard |
Netradičné výtvarné techniky · hra s farbou · práca s prírodninami · osvojenie nových techník · experimentovanie · kreslenie, maľovanie |
Vyjadriť výtvarnými prostriedkami vlastný hodnotiaci postoj ku skutočnosti Prejaviť pozitívny vzťah k umeniu |
Alternatívne výtvarné techniky POP-ART – technika komiksov LAND-ART – umenie zeme (výtvarné súťaže, výstavky detských prác) |
Používať nové moderné prvky v umení Experimentovať s vlastnosťami farieb, uplatňovať ich tvorivé variácie |
Hodnotiace postoje k umeleckým dielam Kultúrne pamiatky, ľudové tradície, Kultúrne stánky (divadlo, galéria, múzeum) |
Poznať významné umelecké diela a ich autorov, umelcov Prejaviť úctu ku kultúrnym hodnotám |
Detská poézia a próza Ľudové rozprávky Povesti, báje a bájky |
Prejaviť záujem o knihy, čítanie Poznať významné diela z klenotnice slovenskej literatúry Rozlíšiť pojmy povesť, báj, bájka |
Literárno-dramatická tvorivosť Dramatizácia, hranie rolí Rozprávanie deja podľa obrázkov Improvizácia |
Preukázať schopnosti pri dramatizácii známej rozprávky Vyjadriť rôznymi umeleckými výrazovými prostriedkami pocity a dojmy z rozprávok, príbehov, divadla |
Akadémie, slávnosti Prípravy kultúrnych vystúpení |
Podieľať sa na príprave osláv, sviatkov, spoločenských udalostí Kooperovať v kolektíve |
Vokálno-intonačné činnosti · Spev ľudových piesní · Spev umelých piesní (detské, tanečné atď.) · Základné spevácke návyky (dýchanie, tvorenie tónu, artikulácia, správne sedenie) |
Poznať slovenské ľudové piesne Prejaviť hrdosť a rešpekt ku kultúrno- historickému dedičstvu a tradíciám Dodržiavať základné spevácke návyky |
Inštrumentálne činnosti Rytmizácia riekaniek a piesní Hra na telo |
Uplatniť zručnosť pri rytmizovaní jednoduchých rytmických motívov Poznať jednoduché rytmické nástroje |
Hudobno-pohybové činnosti · hudobno-pohybové hry · tanec · hudobno-dramatická činnosť |
Uplatniť zručnosť pri hudobno-pohybových činnostiach Dodržiavať pravidlá hier Kooperovať v skupine |
Počúvanie hudby |
Rozlíšiť ľudovú, modernú, klasickú hudbu Poznať významných hudobných skladateľov Relaxovať pri hudbe |
15 Výchovné osnovy
Vzdelávacia oblasť
Výchovno- vzdelávací cieľ |
Obsah |
Metódy a formy |
1.oddelenie Počet VVČ |
2.oddelenie Počet VVČ |
3.oddelenie Počet VVČ |
4.oddelenie Počet VVČ |
Rozvíjať autonómnosť pri príprave na vyučovanie |
Gramatické a matematické cvičenie Príprava na vyučovanie, písanie domácich úloh, čítanie, didaktické hry |
Vysvetlenie Individuálny prístup Motivácia Tréning Didaktické hry |
118 |
118 |
118 |
118 |
Rozvíjať efektívne spôsoby učenia sa |
Techniky učenia, efektívne učenie (ako sa učiť, rozvíjanie vedomostí) Čítanie textu, reprodukcia počutého |
Individuálny prístup Motivácia Povzbudenie Motivačné hodnotenie Modelové situácie |
5 |
8 |
5 |
5 |
Rozvíjať komunikačné a vyjadrovacie schopnosti |
Rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopností |
Individuálny prístup Modelové situácie Riešenie nových úloh Brainstorming |
6 |
7 |
6 |
6 |
Získavať nové poznatky a informácie |
Práca s informačnými zdrojmi Čítanie s porozumením, sebavzdelávanie |
Individuálny prístup Motivačné hodnotenie Riešenie nových úloh Aktivizácia |
12 |
7 |
12 |
12 |
Rozvíjať slovnú zásobu, pohotovosť v myslení, cibriť pamäť |
Rozvíjanie slovnej zásoby (jazykolamy, rébusy, doplňovačky, tajničky, hry) |
Individuálny prístup Hra |
16 |
17 |
16 |
16 |
Spoločensko-vedná oblasť
Výchovno- vzdelávací cieľ |
Obsah |
Metódy a formy |
1.oddelenie Počet VVČ |
2.oddelenie Počet VVČ |
3.oddelenie Počet VVČ |
4.oddelenie Počet VVČ |
Rozvíjať zručnosti v medziľudských vzťahoch |
Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch Spolupráca, zodpovednosť, vytváranie pozitívnej klímy v oddelení, dodržiavanie školského poriadku |
Motivácia Modelové situácie Hranie rolí Rozhovor |
6 |
3 |
6 |
6 |
Poznávať základné ľudské práva |
Práva dieťaťa, ľudské práva Šikanovanie, diskriminácia, spolužitie bez násilia |
Rozhovor Situačné hry Brainstorming Modelové situácie |
2 |
2 |
2 |
2 |
Rozvíjať základy hrdosti k národným hodnotám a tradíciám |
Naša vlasť, naše mesto Slovensko v Európe, vo svete Úspechy slovenských športovcov, umelcov |
Rozhovor Brainstorming Výtvarná práca Tvorivá dielňa Film Práca s knihou Exkurzia |
2 |
4 |
2 |
2 |
Výchovno- vzdelávací cieľ |
Obsah |
Metódy a formy |
1.oddelenie Počet VVČ |
2.oddelenie Počet VVČ |
3.oddelenie Počet VVČ |
4.oddelenie Počet VVČ |
Formovať pozitívny vzťah k rodine Rozvíjať pozitívne a empatické postoje a úctu k rodičom, blízkym |
Moja rodina, môj domov Rozprávanie o rodine Príbuzenské vzťahy Hodnoty rodiny Úcta, komunikácia a pomoc medzi členmi rodiny Význam blízkeho človeka Tolerancia Život detí v rozvrátenej rodine |
Rozhovor Výtvarná práca Film Hranie rolí Dramatizácia Brainstorming Zážitkové učenie |
2 |
3 |
2 |
2 |
Získavať spôsobilosť verbálnej a neverbálnej komunikácie a aktívneho počúvania |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Otvorená komunikácia |
Brainstorming Hry Hranie rolí Dramatizácia |
3 |
2 |
3 |
3 |
Rozvíjať základy zručností sebahodnotenia, seba riadenia, seba motivácie |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Ľudská dôstojnosť a sebaúcta (silné, slabé stránky osobnosti) |
Hra Dramatizácia Brainstorming Výtvarný prejav Modelové situácie |
1 |
2 |
1 |
1 |
Rozvíjať schopnosť pozitívne prijímať a hodnotiť iných Formovať medziľudské vzťahy |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Pozitívne hodnotenie iných |
Interpersonálne hry Aktivizácia Modelové situácie Hranie rolí |
2 |
1 |
2 |
2 |
Výchovno- vzdelávací cieľ |
Obsah |
Metódy a formy |
1.oddelenie Počet VVČ |
2.oddelenie Počet VVČ |
3.oddelenie Počet VVČ |
4.oddelenie Počet VVČ |
Rozvíjať tvorivosť v medziľudských vzťahoch, vrátane riešenia problémov, chápať, akceptovať, tolerovať iných Získavať zručnosť pohotovo riešiť vzniknuté problémy |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Tvorivosť a Iniciatíva (Čo by si urobil keby...) (Ako sa zachovať v situácii: šikanovanie, prepad, vlámanie, náhla nevoľnosť, požiar, obťažovanie atď.) |
Hranie rolí Situačné hry Dramatizácia Modelové situácie Rozhovor v komunite Brainstorming Film Výtvarný prejav |
5 |
3 |
5 |
5 |
Prejavovať city voči iným a akceptovať citové prežívanie iných |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Komunikácia a vyjadrovanie citov |
Dramatizácia Hranie rolí Rozhovor v komunite Výtvarný prejav |
1 |
1 |
1 |
1 |
Prejavovať pozitívne a empatické postoje k ľuďom, k chorým, osobám starým, so zdravotným postihom |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Empatia |
Brainstorming Film Rozprávka Hranie rolí Modelové situácie |
1 |
2 |
1 |
1 |
Osvojovať si nenásilné riešenie konfliktov |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Asertivita (Čo je konflikt, z čoho vzniká) |
Brainstorming Rozhovor v komunite Modelové situácie Interpersonálne hry |
2 |
3 |
2 |
2 |
Výchovno- vzdelávací cieľ |
Obsah |
Metódy a formy |
1.oddelenie Počet VVČ |
2.oddelenie Počet VVČ |
3.oddelenie Počet VVČ |
4.oddelenie Počet VVČ |
Rozvíjať a dosiahnuť primeranú schopnosť nazerania na pozitívne a negatívne vzory |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Schopnosť výberu žiaducich reálnych a zobrazených vzorov |
Rozhovor v komunite Modelové situácie Interpersonálne hry Výtvarný prejav Aktivizácia |
2 |
2 |
2 |
2 |
Utvárať schopnosť nezištne pomáhať iným a získať vnútorné uspokojenie z tejto činnosti |
Prosociálne správanie v detskom kolektíve Prosociálnosť v osobných vzťahoch (spolupráca, pomoc, darovanie, delenie sa) |
Rozhovor v komunite Modelové situácie Interpersonálne hry |
2 |
3 |
2 |
2 |
Rozvíjať poznatky z pravidiel cestnej premávky |
|